Zlatá epocha Portugalska: Bolo vtedy svetovou veľmocou; dnes je tá epocha takmer zabudnutá a nostalgicky na ňu spomínajú už len Portugalci

Začnem krátkou zmienkou o nesmierne významnej osobnosti portugalskej histórie. Je to Európanom len málo známa postava, skvelá osobnosť básnika, spisovateľa a zároveň aj odvážneho dobrodruha, Luisa Vaz de Camoesa.

Ale pre Portugalčanov je Luis Camoes prinajmenšom takou významnou osobnosťou, ako je pre Nemcov Johann Wolfgang von Goethe.

 

„Camoes žil v šestnástom storočí, a tak mal možnosť byť autentickým svedkom najbúrlivejšieho a najvýznamnejšieho obdobia portugalského národa. Skvelé objaviteľské úspechy portugalských moreplavcov prispeli mimoriadne veľkým podielom k ukončeniu stredoveku v Európe.

Princ Henrik, s prímením Námorník, bol iniciátorom nebezpečných a veľmi riskantných plavieb do ďalekých a málo preskúmaných, ale aj do úplne neznámych oblastí. Tento neobyčajný muž a jedinečná osobnosť, bol zároveň aj prvým významným mysliteľom obdobia renesancie na Pyrenejskom polostrove.

Malé a málo známe Portugalsko sa rýchlo dostalo a preniklo zo svojej bezvýznamnosti a nepatrnosti do popredia dôležitého svetového diania a ho dokonca ovládlo na poldruha storočia.

Čoskoro ale začali už v prebiehajúcej oslnivej portugalskej prítomnosti zároveň pomaly klíčiť aj korene budúcich nešťastí a tragédií, ktoré sa mali prevaliť nad hlavami príslušníkov tohto zvláštneho národa. 

To celé malo príčinu v jeho nerozumnom enormnom mrhaní vlastnými rezervami a energiami, inými slovami, v preceňovaní svojich možností a síl.

V spomínanom zlatom období portugalských dejín však na niečo také – v priam orgastickom ošiali z nesmiernej moci a bohatstva – nemyslel takmer nikto.  

Azda jediným, kto tak konal, bol pravdepodobne len Camoes. Jeho viacnásobné varovania však narážali len  na hluché uši.

V tom čase Portugalsko kumulovalo obrovský potenciál moci a vplyvu so všetkými pozitívnymi aspektami, ale aj s možnými negatívnymi dôsledkami.

Portugalskí kupci a majitelia obchodných lodí nadobudli v relatívne krátkom čase obrovské, doslova rozprávkové bohatstvo. Prišli k nemu z veľkej časti rozsiahlym obchodovaním a prepravou vzácnych a zriedkavých korenín a exkluzívnych produktov  z ďalekých exotických krajín, kde krajina získala bohaté a veľké kolónie.

Najdôležitejšou a ďaleko najväčšou z nich bola Brazília – aj preto sa tam hovorí portugalsky a nie španielsky, ako vo všetkých ostatných juhoamerických krajinách.

Brazília sa stala pre Portugalsko skutočnou zlatou baňou, z ktorej

portugalskí námorníci privážali do svojej vlasti obrovské množstvo zlata, také veľké, ako zo žiadnej inej krajiny. A okrem svojej námornej a obchodnej šikovnosti sa Portugalsko vyzačovalo ešte aj tým, že dokázalo pri svojich aktivitách výborne spojiť svoje imperialistické snahy s misionárskymi snahami, a to ho robilo mimoriadne úspešným.

Ako, prečo a kedy došlo k zlomu v tomto vývoju a ako  sa začal relatívne rýchly úpadok Portugalska, o tom napíšem niekedy inokedy v novom článku.