Život na Zemi vznikol napriek nepriaznivým podmienkam

V inom článku som už opisoval, že na Zemi vládli na počiatku jej vývoja dlhú dobu pre život nepriaznivé podmienky. Ako však napriek tomu mohol na nej vzniknúť komplexný organický život? Dať správnu odpoveď na túto otázku, to bol dlhodobo veľký problém biológov. Po ukončení tej epochy evolúcie na našej planéte - kedy na nej boli podmienky, podobné súčasným pomerom na Venuši - bol zemský povrch už natoľko ochladený, že voda, ktorá naň z atmosféry padala, sa prestala vyparovať a začala vytvárať moria. 

Keď prišlo k tomuto procesu, niekedy pred 4,3 až 4,5 miliardami rokov, tak naša planéta vyzerala už približne tak, ako ju možno z väčšej výšky pozorovať dnes. Atmosféra sa vyčistila a bola priehľadná. Pohybovali sa v nej oblaky na pozadí už modrej oblohy. Aj oceány a kontinenty mali približne tú istú rozlohu ako dnes. Putovanie kontinentov sa vtedy ale ešte nezačalo.

Samozrejme, že v tom čase na Zemi život ešte neexistoval. Zemský povrch vyzeral ešte veľmi nehostinne a v podstate pozostával len z vychladnutých a stvrdnutých vulkanických materiálov. Tie boli prevažne vytvorené zo skál, brál a drsných skalnatých útesov z bazaltu a granitu. 

V atmosfére v tých dobách ešte stále chýbal voľný kyslík, avšak  jeho prítomnsť - ako som spomenul už pri inej príležitosti - nebola nevyhnutne potrebná pre vznik prvých organických molekulárnych spojeni. S najväčšou prvdepodobnosťou to bolo práve naopak. Podľa všetkého, čo momentálne o procesoch a podmienkach, ktoré na Zemi vtedy panovali, vieme, by takéto spojenia neboli mohli vzniknúť, keby vtedajšia atmosféra bola kyslík obsahovala. Len jeho neprítomnosť umožnila ich vznik.

Vysvetlenie tohto tvrdenia je v podstate veľmi jednoduché a logické. Kyslík je totiž ten najlepší filter na zachytávanie vysokoenergetického ultrafialového žiarenia prichádzajúceho zo Slnka, aký si len možno predstaviť.

Toto neviditeľné žiarenie, ktoré sa vyznačuje oveľa kratšími vlnovými dĺžkami ako ich má slnečné svetlo, je extrémne nabité energiou. Ak by ho naša dnešná atmosféra nezachytávala, nemohli by sme na Zemi prežiť. To minimálne množstvo z neho, ktoré sa predsa len dostane cez kyslíkový filter atmosféry až k zemskému povrchu a na našu pleť, keď sa opaľujeme a nedáme si pozor, tak zapríčiňuje známy fenomén, a tým je bolestivé spálenie pokožky - slnečný úpaľ. 

Nabudúce si povieme, prečo mohla prvá forma života na Zemi vzniknúť práve vďaka smrtiacemu ultrafialovému žiareniu (ktoré k nám Slnko neustále vysiela) a preto len bez prítomnosti voľného kyslíka v atmosfére.