Život a pôsobenie proroka Mohameda 570? - 632; 3. časť

Štyridsaťročnej Chadidže sa mladý dvadsaťpäťročný Mohamed zapáčil a napriek nesúhlasu svojho otca si ho v roku 595 vzala za manžela. Ich manželstvo bolo šťastné a narodilo sa im šesť detí, z ktorých boli dvaja chlapci, tí však veľmi skoro zomreli.Chadidža bola počas svojho života jedinou jeho ženou. Mohamedovi sa narodil niekoľko rokov pred smrťou ešte jeden syn, ktorého porodila otrokyňa Mária. Dieťa ale zomrelo ako trojročné.

V čase keď končilo šieste storočie, sa Mohamed dostával čoraz častejšie do stavov tranzu. Mával pocity, že ho prenasledujú démoni a preto sa utiekal do osamelosti v prírode na vrchu Hira a zotrvával tam celé týždne. Tam aj dostal prvé posolstvo od Boha prostredníctvom archanjela Gabriela. Začal o tom hovoriť ale až v roku 610, aj to len v najužšom rodinnom kruhu. Jeho manželka Chadidža bola prvým človekom, ktorý mu uveril jeho spojenie s Bohom a sa stala prvou veriacou Mohameda. Po nej sa ďalšími veriacimi stali jej strýko a bratranec Mohameda Ali. 

Ale až druhé posolstvo prostredníctvom archanjela Gabriela presvedčilo Mohameda, že Boh ho skutočne chce poveriť niečim mimoriadnym. Od tohto momentu sa cítil poverený Bohom, aby svojím súkmeňovcom priniesol vieru na jediného Boha, tú istú veru, ako ju voľakedy Boh zjavil ako prvému človeku Abrahámovi. Na Mohamedových prvých verejných kázňach, kde oznamoval svoje posolstvo, ktoré mu od Boha sprostredkoval archanjel Gabriel, bol z bohatej vrstvy Korejšitov prítomný len vysoko ctený Abu Bekr a viacerí veriaci z triedy otrokov a z najúbohejších občanov. 

Ostatní Korejšiti boli voči nemu nepriateľsky nastavení a neverili jeho božskému poslaniu. Nové náboženstvo ohrozovalo ich obchody, lebo ak by všetci ich obchodní partneri, ktorí nosili do Kaaby svojím bohom a bôžikom drahé dary a cenné obete, uverili na Mohamedovho jediného Boha, tak by boli tieto obchody prestali. To bol hlavný dôvod, prečo ho začali vyhlasovať za posadnutého zlými duchmi a preto nedôveryhodného. 

Mohamed a jeho veriaci boli v Mekke vystavovaní čoraz väčším útokom a prejavom nepriateľstva. Preto sa časť z nich rozhodla so súhlasom Mohameda prechodne odísť z Mekky do Abesínie, kde ich tamojší kráľ priateľsky prijal. V tom čase sa stal veriacim aj Omar, neskorší druhý kalif v poradí ako nástupca po Mohamedovi, ktorý bol zároveň aj otcom jeho ďalšej ženy, Hafzy.

pokračovanie nasleduje