Žijúce múmie japonských mníchov - extrémizmus relígie, 2. časť

Po tom, ako bol rituál sokušinbutsu v Japonsku začiatkom 19. storočia zakázaný, tak sa postupne naň  zabudlo. V roku 1959 bol však urobený prekvapujúci objav. Vo vysokohorskom kláštore Yamagata prefektúry bolo najdených deväť mumifikovaných mŕtvol mníchov, ktoré neboli preparované tým spôsobom, ako to robili starí Egypťania. Neskôr našli  ešte dvadsať podobných múmií v iných japonských kláštoroch. Japonské média o tom urobili veľký článok a odrazu tak prebudili neobyčajný záujem  verejnosti o dávno zabudnutú metódu sokušinbutsu.

Kto boli muži, ktorí boli takým neobyčajným spôsobom mumifikovaní? Väčšina z nich patrila do mníšskeho rádu Isei Gyonin. Bola to mníšska sekta , ktorej príslušníci praktizovali magicko-religiózne kulty. Aby dosiahli svoj cieľ, odišli do vysokých vrchov a začali tam dlhodobú extrémnu askézu, ktorá mohla trvať až desať rokov. Pozostávala z troch fáz. 

Prvou fázou bola diéta, zvaná Mokujiki, čo v preklade znamená "jesť strom". V jej rámci jedli mnísi len byliny, korene a kôru stromov, ako aj ihličie. Súčasne absolvovali tvrdý telesný a mentálny tréning, ako dlhé pochody a meditovanie pod ľadovými vodopádmi, ktoré im striekali na obnažené telo celé hodiny.

V druhej fáze zostrili askézu ešte viac drastickými telesnými cvikmi a čoraz viac redukovali množstvo prijímanej potravy. Prestali piť.

Napokon prišiel finálny akt. Dali sa zavrieť do miniatúrnych podzemných komôr, ktoré boli len také veľké, že sa tam posediačky so skríženými nohami zmestili. Dostali dutú bambusovú rúrku, cez ktorú mohli dýchať a tak strávili krátky zvyšok života v meditácii a modlitbe. Raz za deň dávali zvoncom znamenie, že ešte žijú. Keď zvonenie prestalo, tak komora bola uzavretá a zapečatená a bola otvorená až po troch rokoch. Ak bola najdená už len kostra a zvyšky rozloženého tela, tak komoru natrvalo uzavreli a mŕtvy bol obdivovaný, ale nie religiózne uctievaný.

Ak sa však mumifikácia podarila - ako v prípade zmienených dvadsaťdeväť mnichov - tak dotyčný bol pokladanýza sokušinubutsu, a tým aj za stelesneného Budhu. Jeho mumifikované telo bolo oblečené do nápadného červeného "kňazskeho" rúcha a bol umiestnený do typickej japonskej religióznej sklenenej skrine, kde bol v sediacej meditačnej póze natrvalo vystavený a množstvom pútnikov a veriacich každodenne navštevovaný. Pre japonských budhistov sú takéto staré múmie najvyššími svätcami.