Žijúce múmie japonských mníchov - extrémizmus relígie, 1.časť

Dokáže sa niekto sám mumifikovať? Staroegyptské múmie sú všeobecne známe a dodnes predstavujú vysoké umenie mumifikácie - mnohé z nich "prežili" niekoľko tisícročí. Telá zomrelých boli však mumifikované odborníkmi. V prípade múmií japonských mníchov však ide o takzvanú "sebamumifikáciu".

Prv ako mních Kukai v roku 835, vo veku 61 rokov zomrel, vyhlásil svojim spolubratom, že chce odísť do sveta budúceho Budhu-Maitreya. Sľúbil, že raz sa spolu s ním na tento svet vráti. Potom sa dal zatvoriť do malej úzkej kamennej komory, kde meditoval, až kým jeho duch neopustil telo. Po 49. dňoch mnísi otvorili komoru a našli ho bezduchého v meditačnej póze, ale s neporušeným telom. Presne tak ho našiel o 80 rokov neskôr predstavený kláštora. Odvtedy Kukaia nikto nevidel. Podľa presvedčenia jeho dnešných prívržencov tam sedí dodnes v stave hlbokej meditácie, bez známky života, ale predsa len živý.

Niečo také je z pohľadu modernej vedy nemožné. Napriek tomu má Kukai v Japonsku prívržencov a napodobňovateľov. Ide o extrémny budhistický smer - SOKUŠINBUTSU. V preklade to znamená Budha v pozemskom tele. Dosiahnutie takého stavu tela a ducha platilo pre viacerých budhistov ako absolútny ideál. Ide tu o extrémnu variantu budhistickej relígie, ako sa človek môže stať už počas pozemského života Budhom.  

Kto sa rozhodne uplatniť na sebe metódu sokušinbutsu, tak tomu nejde o všeobecne známe dosiahnutie budhistického osvietenia pre seba samého, ale ide mu o niečo iné. Dosiahnutím sokušinbutsu mu bude umožnené priniesť osvietenie mnohým ďalším ľuďom. Bude môcť podporovať Maitreyu - Budhu, Budhu budúceho, ešte neexistujúceho takého Budhu, o ktorom je presvedčený, že na konci sveta príde, aby zachránil ľudstvo.

Aby ale "absolvent-sokušinbutsu" raz v ďalekej budúcnosti mohol prísť spolu s Maitreyom-Budhom na svet, tak sa jeho duch musí dostať do raja menom Tusita, pričom jeho telo musí ostať neporušené na Zemi. To sa udeje práve metódou sokušinbutsu, keď sa telo a duch oddelia a telo ostane zakonzervované. V podstate ide o to, že dotyčný absolvuje kúru postenia sa, až kým nenastane jeho smrť. 

Tento prastarý religiózny rituál má svoj pôvod v Číne, kde prívrženci daoizmu chceli pomocou extrémnych asketických metód dosiahnuť nesmrteľnosť. Japonský mních Kukai priniesol sokušinbutsu v roku 806 z Číny do Japonska. 

V súčasnosti je Kukai v Japonsku uctievaný ako jedna z najposvätnejších a najväčších osobností budhistickej religiozity - ako Koho Daiši. Podľa japonskej budhistickj tradície bol prvým, kto "úspešne" absolvoval sokušinbutsu a sám seba mumifikoval. Predtým žil veľa rokov vo vrchoch ako askét. V roku 817 založil vysoko v horách, zvaných Koya, na juh od mesta Osaka, budhistický kláštor.

pokračovanie nasleduje