Žijeme v epoche kapitálfašizmu. Ničí zbytky demokracie. Cieľ musí byť: Nacionálny humanizmus -1. časť

Globalizmus, ktorý nie je regulovaný, posilňuje kapitálfašizmus a napokon vedie k absolutizmu moderného charkteru, kde globálne kniežatá a globálni feudáli majú totálnu moc a vládu nad svetom. Sústavne vydierajú parlamenty a politikov – ak sa v niečom zdráhajú - tým, že hrozia stiahnutím kapitálu, ktorým disponujú v neobmedzenom množstve.

Dokonca ani len v stredovekom feudalizme nebol človek tak otrocky podriadený svojmu feudálnemu pánovi, ako je dnešný človek podriadený kapitálu.

Kapitálfašisti ho majú totálne v moci a vo svojich pazúroch a preto je z ich pohľadu kedykoľvek nahraditeľný iným človekom a z toho dôvodu je im úplne ľahostajné za akých podmienok zarába svoje peniaze a či mu vôbec postačujú aspoň pre úbohé živorenie.

Pre kapitálfašizmus platí:

Človek musí fungovať – nič iné nemusí. A človek funguje správne len vtedy, ak žiadostivo konzumuje. Optimálne pre tento druh fašizmu je to, keď sa pri svojom bezuzdnom konzumizme až po uši zadĺži. Vtedy je ešte poslušnejší a devótnejší a kapitálfašizmu osožnejší.

Kapitálfašizmus je ale založený len na ekonomickom raste. Ten však na ohraničenej a konečnej Zemegule je tiež v konečnej fáze ohraničený a preto kapitálfašizmus napokon raz skončí na neúprosnom popravisku dejín.

Karl Marx tvrdí, že kapitalizmus potom automaticky prejde do komunizmu. A v tom videl poslednú záchranu ľudstva. V tomto prípade však Marx ale niečo prehliadol.

Pokračovanie nasleduje