Židovská diaspóra - pocit spolupatričnosti ako ho majú len Židia

Židovská diaspóra bola už v antike neobyčajne rozsiahla a u žiadneho iného národa nedosiahla také dimenzie, ako u Židov.

Nebolo takmer krajiny, kde by židovstvo nebolo zapustilo korene. Každý iný národ, ktorý bol vystavený represáliám a prenasledovaniam – pritom žiadne neboli ani zďaleka porovnateľné s tými ako ich zažívali Židia - sa vytratil z dejín a splynul s inými mocnejšími národmi.

Niečo podobné, avšak v oveľa menších historických dimenziách, ako to bolo v prípade Židov, sa odohralo aj v prípade Slovákov, ktorí sa nenechali asimilovať počas tisíc rokov Maďarmi. 

Opakovane prichádzalo v priebehu histórie biblického národa, najmä v prvom storočí a v období prvých šiestich storočí p. n .l. k tomu, že nesčíselné množstvo jeho príslušníkov bolo zabitých, zajatých, predaných do otroctva a rozutekaných do všetkých končín sveta.

O živote a o nekonečnom utrpení prevažnej časti týchto úbožiakov nevieme takmer nič. Ale dosť veľkému množstvu Židov sa podarilo nielen prežiť, ale aj vydať svedectvo o svojom živote i o svojej práci. Tí, ktorým sa v ďalekom svete podarilo – a nebolo ich málo – založiť židovské obce a komunity, tí ostali navždy spojení a spätí neviditeľným, no obdivuhodne silným putom so svojou starou vlasťou a s Jeruzalemom, a tým aj so svojím jedinečným bohom Jahvem.

A tu sme zas pri jednej, a to tej najúžasnejšej vlastnosti tohto národa, ktorú v podobnej intenzite neprejavil nikdy žiadny iný národ. Je to jeho nikdy nekončiaca vernosť Jahvemu, a tým súčasne aj Izraelu, a zároveň aj dojímavá solidarita tých jeho príslušníkov, ktorí niečo vlastnili a vo svete dokázali, voči tým súkmeňovcom, ktorí boli úbohí a nemajetní. 

Aj tie najvzdialenejšie židovské obce, vzdialené od Jeruzalema tisícky kilometrov, ostali trvalo verné židovstvu a horel v nich plameň večnej túžby po svätej zemi svojich otcov. Každoročne svätili religiózne sviatky presne vtedy ako aj Židia v Jeruzaleme.

Kedykoľvek mali nejaký problém s výkladom Zákona, tak vysielali poslov do Jeruzalemu, aby odtiaľ dostali odpovede od najmúdrejších a najučenejších učiteľov Zákona a potom sa nimi riadili.

Zovšadiaľ posielali jeruzalemskému chrámu dary a podporné finančné prostriedky pre jeho údržbu a zveľaďovanie. Nikdy predtým a nikdy potom neprejavil nejaký iný národ takú mieru súdržnosti, obetavosti a spolupatričnosti, ako neveľký národ Hebrejov, a to kontinuálne v priebehu nespočetných epoch a nesmiernych geografických vzdialeností, v ktorých sa ocitli jeho jednotlivé skupiny a obce.

Ešte uvediem, že predkovia Židov žili v Egypte viac ako tristo rokov už predtým ako ich Mojžiš spojil a odišiel s nimi v 13. storočí p. n. l. z Egypta do krajiny medu a mlieka, ako o tom píše Biblia.