Žiadny dravec nie je takým mäsožravcom ako človek - žiaľ na vlastnú škodu

Mäsový priemysel doslova požiera obrovské plochy ornej pôdy. A s hrozivo exponenciálne narastajúcim počtom obyvateľov na Zemi sa táto situácia dramaticky zhoršuje. V prepočte, podľa hmotnosti tela, človek v spotrebe mäsa mnohonásobne  prevyšuje aj najmäsožravejšie dravce. V Nemecku je v tomto smere na prvom mieste spolková krajina Durínsko. Tam je spotreba mäsa na obyvateľa až 70 kilogramov ročne. V priebehu rokov spotreba mäsa v  Nemecku priebežne stúpala. Platí to ale pre všetky vyspelé priemyselné krajiny.

Nemecké médiá i niektoré aktivistické organizácie sa už dávnejšie snažia tento katastrofálny trend, ktorý má veľa negatívnych a vážnych následkov, zvrátiť a opakovane túto záležitosť tematizujú. 

Medzi negatívne následky gigantickej spotreby mäsa patrí aj rastúca emisia CO2 a pribúdajúce veľké plochy po vyklčovaných lesoch v Rusku, Afrike, južnej Amerike a juhovýchodnej Ázii. 

Nemecké aktivisticke organizácie vyvíjajú tlak na vládu, aby obmedzila subvencie pre konvenčnú priemyselnú produkciu mäsa.   

Skutočnosť, že ľudia v EÚ môžu spotrebovávať nadmerné množsto mäsa, je možná len preto, že existuje vysoko rozvinutá priemyselná mäsoprodukcia v Európe. Platí však aj inverzia tejto výpovede: Táto priemyselná mäsoprodukcia beží len preto na plné obrátky, lebo ľudia chcú jesť čoraz viac mäsa! Najväčšie takéto mäsové fabriky sa nachádzajú napríklad v Dolnom Sasku, Holandsku, Dánsku, v pádskej rovine v Taliansku, v južnom Anglicku, v severozápadnom Francúzsku - vždy blízko mora, aby sa mäso dalo ľahko a lacno transportovať.

V obrovských maštaliach sú držané tisícky kusov dobytka - mimochodom, veľmi často za brutálnych a strašných podmienok - a ich hnojovica odvádzaná vo veľkých množstvách do zeme, spôsobuje na mnohých miestach veľké znečistenie spodných vôd. Napríklad v regióne Weser-Ems (nemecké rieky) je v dôsledku toho spodná voda už sotva vhodná ako pitná. 

Za účelom umožnenia zvýšenej produkcie mäsa dodávajú rozvojové krajiny obrovské množstvá lacného krmiva do Európy. V južnej Amerike, Afrike a Ázii padlo tomu za obeť už viac ako 40 miliónov hektárov ornej pôdy. A toto číslo rastie hrozivo naďalej. Tamojšie obyvateľstvo pre náš zbytočný luxus a nepotrebný prebytok mäsa je takto pripravované o pôdu, životne dôležitú pre jeho vlastnú výživu.

Naša neúnosná žiadostivosť po mäse  nakoniec ale škodí nám samotným. Čo všetko negatívne prinaša nášmu telu obezita, to je všeobecne už dávno známe, ale že veľký konzum mäsa, plného rôznych, veľmi škodlivých hormónov, spôsobuje ešte aj niečo iné, veľmi závažné, o tom je informovanosť neporovnateľne menšia. Vo zvieracom mäsa, ktoré konzumujeme, je totiž aj množstvo antibiotík, ktoré zvieratá permanentne dostávajú, a to následne zapríčiňuje silné rezistencie u ľudí. To potom extrémne sťažuje liečenie rôznych chorôb, lebo nasadené antibiotiká zlyhávajú.

Podľa údajov Zväzu nemeckých vegetariánov spotrebuje každý Nemec v priemere počas života 1114 zvierat - z toho 965 kureniec, 46 ošípaných, 46 moriek, 37 kačiek, 12 husí, 4 ovce a 4 kusy hovädzieho dobytka.

Preto sa snažme jesť čo najmenej mäsa - pomôžeme iným a pomôžeme i sebe.

Samozrejme, mäsovej veľkoindustrii veľmi záleží na tom, aby sme konzumovali čoraz viac mäsa - to maximalizuje jej zisky. Ona doslova kašle na naše zdravie i na to, že inde preto hladujú tí najúbohejší. Globálny kapitalizmus nepozná ani súcit ani milosrdenstvo - pozná a uznáva len zisk.