Zem sa otáča okolo svojej osi, ale bude sa vždy okolo nej takisto otáčať ako dnes?

Mesiac má takzvanú viazanú rotáciu, to znamená že dĺžka trvania jeho mesiaca je presne tá istá, ako je aj dĺžka jeho dňa. To je zároveň aj dôvod, prečo nám Mesiac trvale ukazuje len jednu svoju stranu. O Mesiaci vieme, že pôvodne sa otáčal okolo svojej osi podstatne rýchlejšie ako dnes. Postupné znižovanie jeho rotačnej rýchlosti spôsobovala blízkosť našej Zeme, ktorá Mesiac zbrzďovala svojou gravitačnou silou, v dôsledku ktorej naň pôsobila slapová sila.

Tá vzniká preto, lebo gravitačné pole Zeme, ktorým účinkuje na Mesiac, nie  je konštantné pozdĺž jeho celého telesa. Gravitačná sila Zeme má na privrátenej strane Mesiaca podstatne vyššiu hodnotu, ako na jeho odvrátenej strane. To vedie k  deformácii Mesiaca bez toho, aby sa zmenil jeho objem. Pritom vznikajú sily prílivu a odlivu a v dôsledku toho vzniká trenie jednotlivých vrstiev hmoty Mesiaca medzi sebou, čo následne zapríčiňuje spomaľovanie jeho rotácie.

Niečo podobné sa deje aj na Zemi, lebo aj Mesiac pôsobí na ňu vlastnou gravitáciou, ktorá je však podstatne menšia ako zemská gravitácia. Preto sa aj Zem za 50 miliard rokov ocitne v stave viazanej rotácie a bude ukazovať Mesiacu stále tú istú stranu. Potom ale bude dĺžka mesiaca na Zemi trvať až 47 dnešných dní, pretože Mesiac sa od Zemi veľmi vzdiali. Už dnes sa každoročne nepatrne vzďaľuje.

Spomaľovanie rotácie Zeme obnáša v súčasnej dobe 2 milisekundy za sto rokov. Pretože sekunda bola definovaná pred sto rokmi ako 1 lomeno 86 400, teda ako jedna osemdesiatšesťtisíc štyristotina z dňa (24 hodín = 86 400 sekúnd), tak je dnešná dĺžka dňa  v skutočnosti nie 24 hodín, ale 24 hodín a 2 milisekundy. Táto výpoveď platí však len ako priemer meraný napriklad v priebehu jedného roka, lebo existujú aj iné pravidelné a nepravidelné kolísania dĺžky dňa z rôznych dôvodov.

Hodnota 50 miliard rokov , ktorú som uviedol vyšiel, je samozrejme len fiktívna, pretože už  oveľa skôr sa pomery v našej slnečnej sústave zásadne zmenia. Približne už za 5 miliard rokov sa z nášho Slnka stane červený obor, ktorý sa tak zväčší , že bude mať minimálne veľkosťpriemeru  obežnej dráhy našej Zeme okolo Slnka, ktorá je takmer kruhová. Častokrát sa mylne pritom uvádza, že naša Zem vtedy zmizne v Slnku, ktoré ju vraj pohltí. V skutočnosti to ale bude inakšie a Zem sa dostane na vzdialenejšiu dráhu od Slnka. Tak sa stane preto, lebo Slnko pri premieňaní sa na červeného obra bude strácať veľa zo svojej dnešnej hmoty a tým sa bude znižovať jeho gravitačná sila, a tak Zem mu bude môcť "újsť" do väčšej vzdialenosti, ako je jej súčasná vzdialenosť od neho.