Zelený nemecký minister hospodárstva Habeck dokázal vytvoriť tzv. ekonomický zázrak takého rozsahu, ako dosiaľ žiadny nemecký minister v tejto pozícii!

Habeck, rodák zo severonemeckého Lübecku, ktorý hovorí dobre  aj dánsky, v rozhovore pre Tagesspiegel v máji 2020, pri príležitosti tzv. koronakrízy, vyhlásil niečo priam záväzne ušľachtilé:

Zdravotná starostlivosť je „možno prvýkrát“ dôležitejšia ako ziskové záujmy a ekonomický rast. Poučenie z toho je, že našu ekonomiku navrhujeme tak, aby slúžila spoločným záujmom a bola odolná voči kríze."

Nič také sa neudialo a Habeck o tom už len mlčí a jeho tzv. ekonomický zázrak má samozrejme len vyslovene negatívny charakter. 

Žiadny minister hospodárstva v Nemecku nedostal ekonomiku tak hlboko do červených čísel ako Habeck!

Habeck zaznamenal rekordné čísla platobnej neschopnosti v Nemecku.

V Nemecku bolo v treťom štvrťroku takmer 4000 bankrotov firiem. Viac ako kedykoľvek predtým za štvrťrok od roku 2010. Toto sú dôsledky blokád za korony, energetickej krízy a Habeckovej katastrofálnej hospodárskej politiky.

Údaje z Leibnizovho inštitútu pre ekonomický výskum Halle (IWH) ukazujú presvedčivo, aká zlá je nemecká ekonomika.

V treťom štvrťroku tohto roka bolo celkovo 3 991 insolvencií veľkých i malých priemyselných spoločností a obchodných spoločností. Ide o najvyššiu úroveň od 2. štvrťroka 2010, kedy bolo v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy 2008/2009 celkovo 4 071 takýchto bankrotov spoločností.

Za tento vývoj môže viacero faktorov. Na jednej strane majú ešte stále na ekonomiku v Nemecku vplyv blokády korony, ktoré už teraz masívne oslabili finančnú základňu mnohých spoločností. Keď v dôsledku vojny na Ukrajine a sankcií proti Rusku vypukla energetická kríza, situáciu to ešte výrazne zhoršilo. Spolu s katastrofálnou hospodárskou politikou spolkového ministra hospodárstva Roberta Habecka a koalíciou semaforov ako celku sa teraz vyvíjajú vážne problémy.

Pretože bankroty sú len časťou celého príbehu. Nepatria sem všetky firmy, ktoré jednoducho zatvárajú jednotlivé prevádzky, prepúšťajú zamestnancov alebo sa jednoducho sťahujú do zahraničia z dôvodu nerentabilnosti. Spoločnosti, pre ktoré sa Nemecko jednoducho stalo príliš drahé a príliš byrokratické a teraz znášajú dôsledky.

Habeck však vo svojom dlhodobom záchvate totálnej straty reality sa však prezentuje ako záchranca nemeckej ekonomiky, ktorá ale ďalej padá do priepasti recesi. Niečo také ale má výrazné psychopatické črty!