Zavraždenie moslimského prezidenta Anvara Sádáta moslimami: Vtedy vznikol moderný teror islamu!

Novodobý moslimský teror sa začal 6. októbra 1981. Bol to deň veľkého štátneho sviatku Egypta. Tento deň v roku 1973 prekročila agyptská armáda hranice Izraela.

V Káhire sa konala  na počesť tohto sviatku veľká vojenská prehliadka. Na tribúne ju sledoval aj prezident Sádát so svojimi ministrami a zahraničnými diplomatmi. Odrazu pred tribúnou neplánovane ostalo stáť veľké nákladne vojenské auto. Zoskočilo z neho niekoľko vojakov so zbraňami v rukách. Pred kamerami televízie, ktoré všetko prenášali, začali strieľať na tribúnu. Prezident Sádát bol smrteľne zasiahnutý a skonal krátko potom v nemocnici.

Atentátnici boli členovia najextrémistickejšej egyptskej islamistickej organizácie Džihád, ktorá sa vyčlenila z egyptského Moslimského Bratstva. Ich plán bol zvrhnutie Sadatoveho režimu a zriadenie Islamského Štátu IS.

Symbolicky možno povedať, že v deň vraždy Sádáta sa zrodili dve základné idey fundamentalistického islamu:

Nasadenie terorizmu ako najúčinnejšieho prostriedku na citeľné zasiahnutie nepriateľa

Potom následne založenie štátu, ktorý bude totálne ovládať islamizmus.

V Egypte bol už dlhšiu dobu tŕňom v oku islamských fundamentalistov mierumilovný a nábožensky veľmi tolerantný prezident Anvar Sádát (prezident 1970 – 81), ktorý si dal za cieľ dosiahnuť v Egypte zmierenie medzi islamom, kresťanstvom a židovstvom.

Keď ale prišlo 26. marca 1979 k podpísaniu mierovej zmluvy medzi Egyptom a Izraelom, na ktorej boli podpisy prezidentov Anvara Sádáta a Menachima Begina, bol osud Sádáta spečatený.

Touto mierovou zmluvou sa Egypt stal prvým arabským štátom, ktorý oficiálne uznal existenciu štátu Izrael.

Egyptskí islamisti z organizácie Džihád sa preto rozhodli Sádáta zavraždiť. Pre nich sa stal odpadlíkom od islamu a nevercom.

V roku 1980 sa v Egypte sa začali množiť nebezpečné prejavy religiózneho násilia. Prvý raz v dejinách Egypta prepukla v radoch radikalizovaných moslimov nenávisť voči prastarej kresťanskej koptskej cirkvi a moslimovia preliali úplne bezdôvodne koptskú krv a zabili niekoľko bezbranných koptov.

Tieto násilnosti voči koptom sa viackrát opakovali a prezident Sádát sa rozhodol v septembri 1980 dať zatknúť a vziať do väzby viac ako 1000 islamských extrémistov.

Sádát, ktorý bol ako prezident spočiatku prevažnou časťou Egypťanov milovaný a uctievaný, bol po podpísaní mierovej zmluvy s Izraleom aj mnohými tými, ktorí ho dovtedy uctievali, znenávidený. Islamskí fundamentalisti i viacerí vodcovia arabských krajín ho začali označovať za zradcu islamu. Pritom bol po celý život zbožným moslimom.

Niet názornejšieho príkladu ako bola teroristická vražda prezidenta Sádáta, že fundamentalistickí islamisti nepripustia nikdy, aby prišlo k zmiereniu islamu s kresťanstvom.

A ak sa o to pokúsi niekto, kto je moslim, ako aj oni, tak ho bez milosti, hoci aj pred očami vlastnej manželky (ako to urobili v prípade egyptského prezidenta, keď jeho manželka Jehan bola v jeho blízkosti, keď z neho striekala krv a mizol život) zavraždia.

Nech je to nám kresťanom mementom, aby sme urobili všetko pre to, aby nás takýto vražedný islam, ako ho na vlastnom tele musel „zažiť“ moslim Sádát, neprekvapil nepripravených, ako sa to stalo jemu.

Sádát bol mimoriadne obľúbený u armády. Vo svojej mladosti bol dôstojníkom a bol hrdinským účastníkom povstania časti armády, ktoré v roku 1952 zvrhlo kráľa Faruka.

Jeho osudnou chybou, ktorá ho stála život, bolo pevné presvedčenie, že do jeho armády, medzi jeho bojovníkov, nikdy nepreniknú fundamentalistickí islamisti, ktorí ho nenávidia.

A napokon to predsa len boli jeho vojaci, ktorí sa stali islamistami, ktorí ho zákerne zavraždili.