Západné médiá už píšu rezignujúco: Parížska olympiáda 2024 sa stane šou Vladimíra Putina – ten je nezničiteľný

Západ na čele s USA si bol sebaistý, že Putina zničí ekonomicky a aj vojensky a že ho dostane do takej  izolácie, že ho napokon samotní Rusi zvrhnú a vyženú z Kremľa. Bola to však obrovská naivita a ešte väčšia hlúposť.

Svedčí to len o tom, že Západ vôbec nepozná vlastnosti a charakter ruského národa. Rusi sú v tomto smere celkom iní ako Ukrajinci. 

Rusov nemôže Západ tak zmanipulovať a ovládnuť ako Ukrajincov, ktorí sa na Majdane zapredali dušou a telom Západu a až v posledných mesiacoch sa začínajú prebúdzať v trpkej realite. A ešte jeden veľký a zásadný rozdiel je medzi Rusmi a Ukrajincami. 

Rusi bojovali hrdinsky proti Hitlerovi, naproti tomu ale veľká časť Ukrajincov podporovala Hitlera veriac na jeho víťazstvo a dúfajúc v to, že potom budú ako jeho vazali v jeho mene spravovať porazené Rusko.

Medzičasom sa situácia vo svete však vyvíja tak, že nie Rusko sa stalo izolované, ale naopak, že je to Západ a najmä USA, ktorí vo svete čoraz viac strácajú priaznivcov a spojencov. Ukazuje to veľmi názorne aj článok, ktorý neradostne oznamuje, že práve vo svetovom meste – vo veľkolepom Paríži – bude mať prezident Putin veľkú šou. Samozrejme nemecký prosystémový autor to opisuje v cynicko-rezignujúcom tóne.

V ďalšom už citujem tento článok s hore uvedeným názvom:

"Ruskí športovci sa majú zúčastniť letných olympijských hier v roku 2024 v Paríži – medzinárodní športoví predstavitelia (z globálneho Juhu, ale aj zradcovia zo Západu) na tom pracujú. A to aj napriek agresívnej vojne proti Ukrajine. To by už, žiaľ, ale nemalo byť prekvapením – veď rovnakí hľadajú rovnakých, a korumpovaný hľadá skorumpovaného, a ​​zlí sa vyhýbajú dobrým.

Vidno to predsa dobre na tom, ako sa ruský prezident Vladimir Putin momentálne prepracováva späť nahor.

A čo vlastne robí ten Vladimir Putin? Samozrejme, stále niečo podniká a o ruskom prezidentovi počujeme čoraz viac.

Len nedávno v noci poslal drony do miliónovej Odesy a nechal zaútočiť na jej prístav. To je to, čo robíte, keď ste vojnový zločinec, na ktorého Medzinárodný trestný súd vydal zatykač.

Možno to prikázal z lietadla, pretože Putin cestuje. V Spojených arabských emirátoch (SAE) ho privítali už vo vzduchu vojenské lietadlá a na počesť Ruska a jeho prezidenta vypúšťali dym vo farbách ruskej vlajky. Vítali ho aj vojaci na ťavách a koňoch pozdĺž trasy, kade sa viezol na skvelej limuzíne a všade boli ruské vlajky. Veď čo všetko neurobíte ako hostiteľ, keď prijmete niekoho, s kým robíte dobrý obchod (a s Putinom možno robiť výborné obchody, ak ho nesankcionujete, ale obdivujete).

SAE nemajú problémy s diktátormi (akým je Putin), keďže im samotným vládnu muži tohto typu. Pre Putina to znamená ocenenie. Na Západe ho možno vnímajú ako vyvrheľa, okrem maďarského Viktora Orbána. V iných krajinách, väčšinou tých, ktoré sa vďaka svojmu prírodnému bohatstvu usilujú o vzostup a väčší vplyv, a hľadajú vhodného partnera mimo USA alebo EÚ, tak pre nich je luhársky zločinec z Kremľa práve ten vhodný hráč, ktorého môžu potrebovať. A kvôli sankciám zavedeným Západom pre jeho vojnu sa s ním dá robiť aj dobrý obchod. Len musíte byť dostatočne nemilosrdní.

Takýchto je niekoľko a v týchto dňoch sa aj stretávajú. A napríklad istý muž (veľmi významný muž z Nemecka) nemôže chýbať.

Thomas Bach bol kedysi športovec, no na to ale ihneď zabudnite. Vyrastal v Tauberbischofsheime a venoval sa šermu. Na čele Medzinárodného olympijského výboru (MOV) je už takmer odnepamäti a organizáciu ušil úplne na mieru svojej osobe. Samozrejme, s Putinom sa priatelí už roky (a dokonca možno povedať, že ho obdivuje a k nemu vzhliada hore), veď takých ľudí to k sebe priťahuje.

A keďže kremeľský potentát nemá rád, keď ho medzinárodne kritizujú za jeho vojenské eskapády, tak hľadá nápravu svojej zlej povesti v športe. Pretože oficiálny život medzinárodného profesionálneho športu je pokračovaním politického zneužívania moci pomocou atletických prostriedkov. Šport v tomto kontexte slúži len na zarábanie peňazí a na vylepšenie zlého vlastného imidžu. Preto v tomto zmysle Bach a Putin sledujú a dosahujú spoločné ciele.

Zdá sa, že prvému z nich nezáleží na pocitoch ukrajinských športovcov, ktorí musia čeliť ruským konkurentom na mierovom javisku, akým sú olympijské hry. Ruská spoločnosť, nech to znie akokoľvek tragicky, stojí za vojnou agresie. Alebo jej na tom nezáleží. V každom prípade necháva Putina konať. V Rusku je tiež ťažké oddeliť vojenský personál od športového ducha."

Toľko tento článok, z ktorého priam srší rezignácia Západu voči konaniu Putina a aj priam kričí uvedomenie si vlastnej bezmocnosti a sklamania z toho, že Putinove Rusko odolalo spojenej moci celého Zapadu a že to nie je Rusko, ale Západ, ktorý padá na kolená.

Rusko mu pritom neurobilo nič zlého. Všetko to zlé, ktoré teraz na Západ – predovšetkým na EÚ – doľahlo, si spôsobil sám a síce tým, že zlo vysielal na Rusko.

Ale to zlo sa zachovalo ako bumerang – vrátilo sa späť a ničí Západ!