Zákon v starom Ríme: Žena musela každý deň bozkať svojho muža na ústa! Ale prečo?

Každý taký bozk mohol mať pre ženu katastrofálny následok! Podľa tohto zákona bola manželka povinná raz za deň pobozkať muža na ústa. A dokonca nielen jeho, ale aj všetkých jeho blízkych príbuzných, keď ich stretla. Korene tejto zákonnej povinnosti siahajú ďaleko do minulosti Ríma – až do jeho počiatku. Dôvod tohto podivného „zvyku“ bolo užívanie alkoholu. Podľa jedneho ešte staršieho zákona, bolo ženám zakázané piť víno.

Muž pri tomto bozku (ktorý mal špeciálny názov – ius osculi), keď sa ústami dotýkal úst manželky zisťoval, či nepila alkohol. Takže tu nešlo o bozk lásky, ale o kontrolu ženy. Ak zistil, že pila víno, tak mal právo manželku zabiť. Nie vždy sa to stalo, boli prípady, keď muž takú ženu navždy vyhnal zo svojho domu.

Rímski historici zaznamenali viacero prípadov, keď muži kvôli pitiu vína zabili svoje manželky. Neraz to urobili tak, že ich zamkli v dome do izby a nechali ich zomrieť hladom. V iných prípadoch ich zabili vlastnou rukou.

Historik a autor Valerius Maximus, súčasník cisára Tiberia opisuje prípad istého zámožného Rimana, menom Egnatius Mecenius, ktorý zabil manželku, lebo pila víno, údermi palice.

Ale odkiaľ pochádzal taký vražedný hnev muža len za to, že jeho žena pila alkohol? Rímski muži samozrejme pili víno s veľkou obľubou – prečo to potom však nedovolovali vydatým ženám?

Ak žena v starom Ríme pila víno, tak to bolo z pohľadu vtedajšej rímskej morálky práve tak trestuhodné a odsúdeniahodné, ako keď sa dopustila manželskej nevery. Podľa kódexu morálky starého Ríma bolo také pitie „predohrou“ a či súčasťou manželskej nevery, lebo žena ktorá pila, stratila nad sebou kontrolu a v takom stave sa ľahko nechala zviesť k sexu s iným mužom.

Starorímska justícia tu ale myslela aj na overenie manželovho tvrdenia. Musel to isté vypovedať ešte niekto z príbuzných muža. Až potom bola dotyčná uznaná za vinnú.

Valerius Maximus a ani žiadny iný starorímsky historik sa však nezmieňuje o jednom dalšom hrozivom dôsledku, ktorý musel nevyhnutne vyplynúť z tohto nemilosrdného zákona, ktorý bol upriamený len na ženy a postihoval len ich.

Zákon totiž otváral ľahkú možnosť jeho zneužitia, lebo muž sa veľmi ľahko mohol zbaviť svojej manželky, ktorá sa mu z nejakého dôvodu znepáčila, napr., keď ho už omrzela a on sa zahľadel do mladšej a krajšej. Stačilo, ak prehovoril niektorého zo svojich príbuzných a ten potvrdil pred súdom, že dotyčná pila víno, ako to vypovedal jej muž. Ten ju potom smel zabiť a vziať si novú ženu.

Napokon to bol už zmienený cisár Tiberius, ktorý ako prvý najprv spochybnil tento nezmyselný a len voči ženám namierený zákon, aby ho po čase celkom zrušil.

Rimania tak navždy stratili svoje brutálne, ženy ponižujúce a doslova vraždiace privilégium.