Základné poznatky o svete elektrónov a kvantov - 3. časť

Pozrime sa napríklad na taký obyčajný kuchynský stôl nie našimi očami, ale pohľadom modernej fyziky. Jej pohľad nám prezradí, že pozostáva z veľkého počtu atómov a o nich vieme, že z prevažnej časti ich tvorí prázdny priestor. To ale znamená, že zmienený stôl nie je ani zďaleká len pevnou súvislou hmotou, ktorá je v každom jeho priestorovom bode presne determinovaná, ale je akýmsi konglomerátom, plným neistôt, pravdepodobností a nedefinovateľností. A to znamená, že sme aj pri rozbore nášho bežného kuchynského stola odrazu tiež vo svete akauzalít a nejasností!

Náš dobre známy stôl, ktorý každodenne viackrát vidíme, je vo svojej podstate čímsi, čo je zložené z obrovského možstva nepredstaviteľne malých častíc, ktoré sa hmýria a kmitajú v priestore.

Logika je neúprosná a preto je nasledovná otázka nevyhnutná a legitimná:

Ako je možné, že čosi, čo pozostáva výlučne z niečoho čo nie sú objekty, je v očiach pozorovateľa objektom? To je predsa asi tak, ako keby matematik tvrdil, že výsledkom súčtu veľkého počtu núl nie je nula, ale jednotka.

Nie je to ale napokon len a len naše vedomie, ktoré nám vytvorí ilúziu existencie stola? V skutočnsti a či v realite kozmu ako takého, tento stôl, ktorý vníma naše vedomie, mimo neho vôbec neexistuje. Ale v priestore, kde ho lokalizujeme, existuje len istý počet nesmierne "deravých"atómov, ktoré sú navzájom bližšie k sebe, ako k iným atómom ich okolia.

Akákoľvek hmota, kdekoľvek v kozme, pozostáva z atómov a každý atóm pozostáva z elementárnych častíc, pre ktoré platí Heisenbergov zákon. 

Elementárne častice a tým aj celý kozmos však pozostávajú z kvantov. Z toho ale vyplýva, že všetko čo sa v kozme deje a čo v ňom existuje, nie je koniec koncov ničím iným, ako množstvom udalostí a procesov, ktoré vznikajú bez zjavnej kauzálnej príčiny.

Na základe toho možno povedať, že čokoľvek absurdné a nekauzálne sa v kozme a okolo nás deje, sa cez prizmu nášho vedomia napokon zleje a zlúči do sveta nám dôverne známeho, kde sa všetko prezentuje a odohráva len na základe príčin a zákonov logiky.

Fyzika nám však dosiaľ nedala žiadne uspokojivé a precízne vysvetlenie toho, kde a ako sa "nespoľahlivý" svet kvantov premieňa na svet kauzálny a racionálny. Presne nevieme ani to, aký podiel má na tejto transformácii naše vedomie, prípadne či to nie je tak, že práve ono nám vytvára ilúziu toho, čo v skutočnosti vôbec neexistuje čo však my vnímame ako našu realitu.

Koniec