Záhadný kódex starých Mayov a ich zlatý poklad
14.07.2019 23:24
V knižnom múzeu drážďanskej univerzitnej knižnici sa nachádza už takmer 280 rokov kódex Mayov. Tvorí ho 74 strán popísaných hieroglyfmi. Jeho obsahom sú tajomstvá vysoko rozvinutej starej indiánskej kultúry. Pred niekoľkými rokmi sa podarila senzácia matematikovi Joachimovi Rittstiegovi, ktorý sa už viac ako 40 rokov zaoberá s písmom Mayov. Rozlúštil ich hieroglyfy. Už to bola senzácia, ale hieroglyfy odhalili ešte ďalšiu senzáciu.
Rittstieg si je istý, že v kódexe našiel opis cesty, ktorá vedie ku gigantickému zlatému pokladu Mayov. Poklad leží v Guatemale a pozostáva z ôsmych ton čistého zlata.
Kódex opisuje hlavné mesto Mayov, Atlan, ktoré zničilo veľké zemetrasenie v roku 666 p.n.l. a je jedným z troch zachovaných a s istotou autentických rukopisov Mayov. Tvoria ho okrem hieroglyfov aj obrazy a číselné znaky. Druhé dva autentické kódexy sú uschované v Paríži a Madride. Z obsahu kódexu v Drážďanoch je možné predpokladať, že jeho autormi boli kňazi Mayov.
Zlatý poklad Mayov pozostáva z 2156 tabuliek z čistého zlata, na ktorých sú zapísané zákony Mayov. Boli pravdepodobne uložené v kamennej truhle, ktorá počas zemetrasenia spolu s celým mestom klesla do hlbín jazera menom Izabal, ktoré je najväčším jazerom v Guatemale. Má plochu takmer 600 štvorcových kilometrov a je len 18 metrov hlboké.
Radarové zábery, ktoré urobila Rittstiegova expedícia k jazeru, ukázali ruiny mesta na jeho dne. Rittstieg žil a pracoval šesť rokov v strednej Amerike ako zahraničný učiteľ matematiky a športu. Zlatý poklad má hodnotu okolo 400 miliónov eur a po tom ako našiel Rittstieg sponzorov, ktorí boli ochotní financovať celú komplikovanú akciu vyzdvihnutia pokladu z jazera, tak guatemalské úrady ju bez udania dôvodu zakázali, hoci najprv udelili jej povolenie.
Kódex Dresdensis sa nachádzal do roku 1739 vo Viedni. Ako sa tam dostal, nie je známe. V tom istom roku ho od súkromnej osoby kúpil Johann Goetze, ktorý bol vrchným knihovníkom kniežacej bibliotéky v Drážďanoch.
V roku 1848 bol prvý raz sprístupnený verejnosti.