Záhadná „nedokončená pyramída“ Saujet el Arjan – archeológia ju nevie vysvetliť, a tak o nej mlčí

Egyptské pyramídy ukrývajú v sebe oveľa viac tajomstiev a záhad, ako to pripúšťa novodobá tradičná archeológia, ktorá tvrdí, že už vie o nich takmer všetko. Pritom vie o nich stále len veľmi málo. V skutočnosti ale nevie vôbec, kto ich naozaj staval, kedy boli postavené a aký bol ich skutočný zmysel.

Starý Egypt ma priťahoval od detstva – ako a prečo, to som napísal v predslove k môjmu dvojdielnemu historickému románu NOFRETETE a ECHNATON (mimochodom, je to jediný faktografický slovenský román zo starého Egypta).

Keď som prišiel ako mladý muž zo socialistickej ČSSR na Západ, tak prvá moja cesta z Nemecka do zahraničia viedla do Talianska, kde som chodil po stopách starého Ríma a hneď následne do Egypta. V priebehu rokov som ho prešiel niekoľkokrát – od Asuánu na juhu až na sever do Alexandrie.

Keď som sa rozhodol napísať o ňom román, tak som Egypt v priebehu roka, ale predovšetkým jeho pyramídy navštívil dvakrát v spoločnosti dobrého priateľa, francúzuskeho egyptológa. Má netradičné pohľady na pyramídy a jeho vysvetlenia k nim sú v mnohom v rozpore s klasickou egyptológiou.

Keď sme sa v Paríži spoznali, tak som už mal veľmi slušné znalosti z egyptológie a sadli sme si aj po ľudskej stránke. Jeho zaujímalo veľmi aj to, že som mal veľké vedomosti z astronómie a kozmológie (študoval som ich na Univerzite Heidelberg u známeho astrofyzika, profesora Gondolatscha), lebo videl úzku súvislosť medzi pyramídami a kozmom. Strávili sme mnoho spoločných večerov diskusiami na rôzne témy z egyptológie a kozmológie.

Okolo pyramíd existuje množstvo legiend, mýtov, ale aj záhadných faktov.

Cheopsova pyramída je svetoznáma  a takmer každý o nej vie (písal som o nej v mojej knihe: Tajomstvá a proroctvá kozmu – Bratislava 1993).

Tzv. pyramídu Saujet el Arjan klasická egyptológia označuje ako „nedokončenú“, lebo pre túto stavbu nemá nijaké reálne vysvetlenie. Pritom to vôbec nie je pyramída, ale pradávne „technické zariadenie“.

Túto prastarú stavbu – neurčitého veku – objavil až v roku 1839 britský egyptológ Perring, ktorý ju považoval za pyramídu, ktorá bola podľa  neho z nejakého dôvodu nedokončená. Viac sa jej nevenoval.

Oficiálne bola vykopaná spod piesku a len zbežne anlyzovaná v rokoch 1842-46 nemeckým egyptológom Lepsiusom. Ten bez ďalšieho skúmania prebral názor Perringa.

Klasická archeológia ju potom bez akéhokoľvek odborného skúmania jednoducho zaregistrovala do svojej katolgizácie ako „nedokončenú“ pyramídu.

Potom na dlhú dobu upadla do zabudnutia až do roku 1905, keď sa celkom náhodne dostala do pozornosti známeho talianskeho archeológa Barsantiho, ktorý sa jej podrobnému vyšetrovaniu venoval do roku 1912.

Až on prvý vyslovil pochybnosti o tom, že ide o pyramídu, a síce už krátko po jej zhliadnutí. O niekoľko mesiacov už hovoril len o budove a nie o pyramíde.

A o niečo neskôr už oznámil, že v budove, ktorej základňa bola 200x200metrov, objavil čosi, čo ešte nikdy nevidel. K tomu vyhlásil: „Objavil som úplne neznámy objekt.“

Dnes je vstup na miesto, kde sú zvyšky záhadnej budovy prísne zakázaný. Všetko je ohradené a prísne strážené - bola tam vybudovaná vojenská základňa.

Prečo asi? A prečo práve tam? Má tam byť niečo utajené? – Niečo, čo klasická archeológia nevie vysvetliť?

A zarážajúce je aj to, že ani žiadny archeológ tam nesmie vstúpiť. Prečo nie?

Mimochodom, Barsanti nenašiel nič, žiadne štruktúry, ktoré by  poukazovali na to, že išlo o pyramídu. Objavil ale záhadnú podzemnú chodbu vo vnútri objektu, dlhú 100 metrov a vedúcu k obrovskej komore. V nej ležali viaceré mohutné niekoľkotonové granitové kvádre. Jeho pozornosť upútal hneď jeden z nich, ktorý bol z ružového granitu, vážil okolo 30 ton. Bol položený na granitových kvádroch. V ňom bola „vytesaná“ oválna priehlbina vo forme vane o hĺbke 1,5 metra, „vyleštená“ dokonale hladko – ako zrkadlo. Barsanti nevychádzal z údivu – nedokázal si predstaviť, akou dokonalou technikou to bolo zhotovené a k čomu slúžila.

Nadšený jej dokonalou hladkosťou ju porovnal s kusom masla, ktoré bolo prerezané ostrým nožom.

Rovnako nedokázal pochopiť, ako boli dopravené obrovské granitové bloky zo 700 km vzdialeného Asuánu. To bolo najbližšie nálezisko ružového granitu.

Barsanti plánoval prísť k záhadnému objektu ešte raz, lebo v ňom objavil ešte viaceré záhadné „pozoruhodnosti“, ktoré chcel dôkladne preskúmať a analyzovať a až potom to publikovať.

Žial, zomrel skôr, ako to stihol urobiť. Veľká škoda, lebo po ňom to už nikto neurobil.

Niektorí neortodoxní archeológovia sú presvedčení, že pre dávnych staviteľov tohto objektu bolo nevyhnutné mať k dispozícii práve granit. Ten obsahuje kremeň a ten má schopnosť produkovať piezoelektrinu. Takže možno povedať, že teoreticky tak bolo možné produkovať elektrický prúd.

Že starí Egypťania poznali elektrický prúd a vedeli ho aj technicky použiť aj o tom sú presvedčení zmienení archeológovia, napr. aj E. Ercivan, ktorý to aj publikoval.

Uzavriem tým, že tajomstvo záhadného objektu je strážené armádou a nikto ho oficiálne nesmie ďalej skúmať. Možno však predpokladať, že utajene pred verejnosťou pod dozorom armády sa tento objekt skúma ďalej. O tom je presvedčený aj Ercivan, ktorý sa niekoľkokrát aj s ďalšími archeológmi pokúšal získať povolenie prístupu do objektu a jeho analyzovanie. Nemal úspech.