Záhada Chefrenovej sfingy

Je sfinga staršia ako pyramídy?

Ešte pred dvadsiatimi rokmi bolo pre klasickú archeológiu všetko jasné. Jej odborná výpoveď: Obrovská „mačka“ pri Gize, v blízkosti troch pyramíd, má približne 4500 rokov a postaviť  ju dal faraón Chefren. Potom však prišli na svetlo nové prekvapujúce poznatky a fakty. V súčasnosti sa názory renomovaných egyptológov odlišujú diametrálne v dvoch zásadných bodoch, a to vo veku sfingy a v tom, kto ju postavil. Žiadna iná stavba na svete nemá takú neobyčajnú históriu ako sfinga v Gize. V priebehu času neraz zmizla pod nánosmi piesku, a to aj na dlhú dobu, aby potom bola opäť objavená. Povedzme si o sfinge niektoré fakty, ktoré oficiálna archeológia pokladala až donedávna za neomylné a jednoznačné.

Renomovaný nemecký egyptológ, profesor Jan Assmann, je presvedčený, že sfingu dal postaviť Chefren, syn Cheopsa. Tým je zároveň dané aj časové zaradenie sfingy, približne  rok 2500 p. n. l.. Niekoľko argumentov Assmanna, ktoré podľa neho dokazujú, že Chefren je pôvodcom sfingy: 

Sfingu (človek-zviera), dlhú 57 a vysokú 20 metrov, možno - ale to je len hypotéza vedy, nie však jednoznačný dôkaz - začleniť do chrámového komplexu patriaceho ku Chefrenovej pyramíde. Dalším argumentom Assmanna je výpoveď, že fakt, že v Chefrenovej pyramíde sú zabudované kvádre, ktoré mohli byť získané len pri vyhlbovaní „bazéna“, v ktorom je postavená sfinga, poukazuje na súčasovosť oboch. 

Akokoľvek sa však oficiálna veda snaží dokazovať, že je všetko jasné v súvislosti so sfingou, tak diskusia o tom, kedy bola postavená a kto ju postavil, nijako neutícha. Faktom ostáva, že zatiaľ veda nenašla uspokojivú odpoveď na to, ako je možné, že v dávnom "šere" času kulúrne a civilizačne vraj celkom prázdnom, sa v Egypte odrazu objaví vysokovyspelá, už technická civilizácia, so schopnosťou stavať obrovské, technicky nesmierne náročné stavby, akými sú pyramídy a navyše ešte aj umelecky náročné diela, ako je sfinga. Odkiaľ prišla a kde sa vzala táto civilizácia a aké boli jej vývojové predstupne, na to veda nemá žiadnu uspokojujúcu odpoveď! 

Pri hľadaní finálnej odpovede na to, aké je tajomstvo sfingy, je nutné zvážiť aj výpovede tých vedcov, ktorí nesúhlasia s ortodoxnou vedeckou mienkou, a to o to viac, že aj tam sú nejednotné názory. Ako ďalej uvidíme, je neobyčajne pozoruhodný najmä postoj egyptológa Johna Westa, ktorý dátuje sfingu do času asi pred 12 000 rokmi. K expertom egyptológie, ktorý má na sfingu vlastný názor, patrí aj Robert Bauval. Vyčíta tradicionalistom, že buď ignorujú alebo zamlčujú tie archeologické objavy a nálezy, ktoré sa nehodia do klasických výpovedí histórie Egypta. Nové objavy však potvrdzujú, že okolo sfingy nie je ani zďaleka všetko jasné, ako by to chcela prezentovať tradičná archeológia. Poukazujú napr. i na to, že v tele sfingy sa nachádza veľký priestor (komora). Je otázkou, prečo egyptské oficiálne miesta nechcú povoliť, aby sa v tomto smere uskutočnili vykopávky. No predovšetkým na dva záhadné fakty nevie dať oficiálna archeológia žiadnu uspokojivú odpoveď.

V týchto súvislostiach je treba vedieť to, že veľkolepú a najväčšiu z troch pyramíd pri Gize dohotovil okolo roku 2580 p. n. l. údajne faraón Cheops v období tzv. Starej Ríše. Spoľahlivo to nie je dokázané a aj o tom, ako dlho sa stavala, veda mlčí. Nedokázala tiež objasniť, akou technikou bol tento nesporný zázrak techniky budovaný. Stačí pripomenúť len to, že je dokonale nasmerovaná podľa svetových strán a že vzájomná odchylka v dĺžkach jej strán obnáša menej ako jedno promile. Len ako "malú" kuriozitu dodajme, že vo viacerých jej rozmeroch sú zakódované rôzne astronomické parametre (náhoda?). Tak napr. výška Cheopsovej pyramídy je 150 metrov a 150 miliónov kilometrov je aj vzdialenosť Zem - Slnko. Chefren je teda podľa oficiálnej verzie staviteľom sfingy a údajne aj dal postaviť druhú najväčšiu z troch pyramíd, ktorá nesie jeho meno. 

Teraz uvedieme fakt, s ktorým má oficiálna archeológia obrovský problém, pretože ho nie je možne ani poprieť, ale ani dať do súladu s tým, čo dosiaľ podľa nej platilo. Fakt totiž dodala iná oficiálna,  renomovaná a exaktná veda. Je ňou astronómia. Už zmienený R. Bauval, ktorý sa o.i. venuje aj astronómii, zistil v Gize veľmi prekvapujúci fenomén. Medzi troma pyramídami (a tým aj sfingou) a súhvezdím Orion existuje neuveriteľný súvis. Pyramídy sú jeho vernou kópiou a či jeho presným zobrazením. Uhly v trojuholníku vytvorenom pyramídami sú tej istej veľkosti ako uhly "nebeského" trojuholníka troch hviezd Orionu! Ďalším fascinjúcim faktom je to, že veľkosti pyramíd sú adekvátne  veľkosti zmienených hviezd! Komu ani toto nestačí ako prekvapenie, tak  najprekvapujúcejšia je skutočnosť, že to, čo sme tu uviedli, bolo možné pozorovať nad oblohou v Gize v súhvezdí Orion pred 10 450 rokmi a len jediný raz práve vtedy! Tieto fascinujúce fakty (je ich ešte niekoľko, ktoré tu neuvádzame) pripúšťajú dve interpretácie: 

Pyramídy i sfinga boli postavné pred viac ako desaťtisíc rokmi (ale kým a ako, keď tam podľa klasickej archeológie nežila nijaká civilizácia na takej úrovni?), alebo mali Egypťania, ak ich stavali v už spomenutom čase, pred asi 4500 rokmi, okrem iného aj také moderné poznatky o astronómii, aké ich ani podľa súčasných astronómov a ani podľa egyptológov mať nemohli. Ako tretia a posledná možnosť "vysvetlenia", ostáva už len náhoda. Tých náhod, a to priam neuveriteľnych, je však v tomto prípade až príliš veľa a veda sa tak či tak vyhýba náhode ako metóde vysvetlovania! 

Na záver ostáva dodať, že podobný veľký problém má veda napríklad aj s objasnením záhady okolo Stonehange v Anglicku. Dodnes sa jej nepodarilo toto tajomstvo vysvetliť. A napokon už len to, že podobných fenoménov je vo svete mnoho.