Začiatok konca suvernity EÚ štátov! – koho záujmom slúži Schäuble, prezident Bundestagu?

To, čo chce presadiť Wolfgang Schäuble je priame a otvorené priznanie, že mu už ide o demontáž suverenity a eliminovanie svojprávnosti národov Európy, a tým v podstate aj o ich „zrušenie“ a o ich totálne rozloženie v zjednotenej nenárodnej európskej mase.

Tú potom bude môcť dravčí globálny turbokapitalizmus celkom a bez akejkoľvek kontroly a protisily „prispôsobiť“ svojim potrebám a úmyslom.

22. apríla  hovoril Wolfgang Schäuble o potrebe zreformovania Bundestagu a o plánovaných európskych cieľoch v rámci spoločnej európskej obrany a oboje dal do vzájomného súvisu. A napokon povedal, že o.i. aj z toho dôvodu je nevyhnutné odovzdať práva národnej suverenity na európske inštitúcie. To znamená, že ich máme odovzdať bruselskej byrokracii a všemocným bruselským lobistom.

Toto už vôbec nie je demokracia – to všetko je zamerané proti demokracii a proti národom, a je to len diktát. Diktát tých, ktorí si chcú podrobiť všetky národy a urobiť z ich príslušníkov svetobčanov bez národnej hrdosti a bez národnej identity.

Schäuble svoje „reformné snahy“ zdôvodnil aj tým, že v dôsledku veľkého počtu strán v Bundestagu sa tento údajne stáva neprehľadným  a preto chce zreformovať  aj systém volieb. To je ale jasné vyhlásenie boja proti AfD, ktorá je proti akýmkoľvek úmyslom orientovaným na odovzdanie národnej suverenity.

Problém je v tom, že reforma volebného práva podľa nemeckej ústavy nevyžaduje súhlas všetkých strán v parlamente. Momentálne to vyzerá tak, že okrem AfD budú proti reforme Schäubleho aj Ľavičiari. A je možné, že sa pridá aj CSU.

Schäuble je zásadne proti priamej demokracii, to znamená v tomto prípade proti referendu. Tým len dokazuje, že vôbec nie je demokratom – ale je typom autoritatívneho a autokratického politika. Slúži verne záujmom tých, ktorí sú proti suverénnym národom v Európe.

Na základe svojej právomoci ako prezident Bundestagu by totiž mohol vyhlásiť aj referendum. To by mohlo pre neho ale dopadnúť zle, aj keď Nemci sú poslušní voči vodcovským typom a dlho sa nechajú nimi klamať a zavádzať. Svedčí o tom ich história.

Paradox však je v tom, že mali veľa skvelých mysliteľov a filozofov, ktorí ich učili niečo iné. Spomeniem len Feuerbacha, Marxa, Nietzscheho, Fromma. Napriek tomu väčšina z nich verí iracionálnym (z)vodcom a nie najväčším mudrcom nemeckého národa.

A demagóg Schäuble si dovolí hovoriť už teraz za „všetkých“ Európanov:

„Podľa mojej mienky – a tú má aj väčšina Európanov – vzhľadom na to, ako prebehol brexit, tak musíme byť veľmi skeptickí voči plebiscitom.“

Odkiaľ ale prišiel na to, že ľudia nehcú plebiscity – rozhodnutia ľudu – to zatiaľ neprezradil.

Tento arogantný demagóg vôbec nerešpektuje vôľu občanov a už akoby sedel na Macronovej lodi, ktorá pláva k novým horizontom EÚ, upraveným a zreformovaným podľa vôle nového francúzskeho „Napoleona“, ktorý robí všetko preto, aby na európskom tróne raz sedel celkom sám. S Merkel bude spolupracovať len dovtedy, pokiaľ ju bude potrebovať. Ten muž nemá žiadne škrupule – srdce z ľadu a chladná vypočítavosť.

Je absolútne prsvedčený, že budúcnosť patrí jemu a že to bude už čoskoro len jeho budúcnosť bez Merkel.

A Schäuble toto jeho presvedčenie, ako sa zdá, zdieľa už tiež.

V každom prípade sa zo vzplanutej lásky k Macronovi Schäuble vyznal jasne, keď sa vyslovill za reformy EÚ, tak ako ich chce presadiť francúzsky prezident.

Macron chce viac kompetencií pre Brusel a chce dynamickejšiu Európu. To znamená, že chce centrálne riadenú európsku politiku (zatiaľ) v oblasti zahraničnej a hospodárskej politiky a tiež aj v oblasti obrany.

Som si istý, že Poliaci, Maďari, Rakúšania budú proti tymto plánom Schäubleho a Macrona. A čo Bratislava a čo my všetci? Pôjdeme smerom, ktorý udávajú títo dvaja, alebo chceme nasledovať Orbána a Kurza?

Ešte na záver poviem, že Schäuble chce presadiť aj realizáciu a usmerňovanie migračnej politiky na európskej úrovni.

Inými slovami Wolfgang Schäuble, tento rodený Šváb (ktorý celkom zradil typické švábske postoje k vlasti a domovine), chce zaviesť jednotné európske azylové právo a v jeho rámci potom nútiť aj štáty strednej a východnej Európy brať presne vymerané kontingenty migrantov.