Začiatky staroegyptskej kultúry nemajú svoj pôvod v Egypte – to klasická archeológia zamlčiava

Začiatky dejín starého Egypta sa strácajú niekde v pradávne, v šere 4. tisícročia p.n. l. Starí Egypťania sú nám známi predovšetkým svojimi veľkolepými a stále záhadnými pyramídami, o ktorých oficiálna egyptológia tvrdí mnoho neudržateľných, ba až protichodných téz o ich vzniku. Ak o pôvode pyramíd nechceme predpokladat, že ich stavitelia ovládali techniku a sily, ktoré sú nám neznáme, tak musíme vychádzať z toho, že ich zaučili do stavby pyramíd Sumeri, no ani to nevysvetľuje všetky ich tajomstvá. Stopa zrodu starého Egypta vedie do Sumeru.

Je velmi pravdepodobné, že po biblickej potope, ktorá sa jednoznačne odohrala na území, kde stáli vyspelé sumerské mestá, sa nejeden skvelý inžinier a architekt tejto nesmierne vyspelej kultúry, ktorý bol znalý tajomstiev a mystérií stavby cikkuratov a pyramíd, zachránil a našiel cestu na západ až k Nílu. Tam objavil národ, ktorý orientoval svoj život a svoju teológiu podla rytmických zákonov tejto velkej rieky, ktorá bola prenho všetkým a predovšetkým darcom a nositelom jeho života. A tak poznanie sumerských architektov sa mohlo stat základom budovania pyramíd v službách egyptských faraónov.

Teológia najstaršej periódy starého Egypta  bola nesúrodá a nehomogénna, lebo každé mesto malo svojich vlastných bohov, co nebolo inak ani v Sumeri, ktorý nikdy nevytvoril zjednotené královstvo, ale len mestské štáty. Nieco podobné je nám známe aj z dejín Etruskov.  Títo bohovia neboli v predstavách starých Egyptanov nesmrtelní, ale starli a umierali a boli pochovaní na špeciálnych, pre ludí neprístupných cintorínoch. A tiež neboli všemocní. V dávnych dobách sa mágia, neobycajné poznanie a relígia prelínali a boli jedno a to isté. A tak každý, kto vládol takýmito "nadprirodzenými" schopnostami, mohol byt pokladaný za boha. Preto možno právom predpokladat, že skvelí a tajuplní majstri poznania a stavania pyramíd zo Sumera sa stali v Egypte uctievanými bohmi.      

Egypťania boli presvedčení, že hmota existovala odjakživa a vždy a pre nich bolo preto nelogické tvrdenie, že boh stvoril všetko z ničoho. Podla nich vznikol náš svet tak, že najprv vládol v kozme len chaos, do ktorého odrazu prenikol poriadok, ktorý sa upevnil voci nepriatelským silám chaosu a zacal niekde vládnut. Preto z ich pohladu bolo stvorenie sveta výsledkom vítazného boja poriadku proti chaosu. Verili na to, že odvtedy tento boj neustále trvá a že sú to sily chaosu, ktoré raz opät zvíťazia, a tak spôsobia koniec sveta. Poriadok do sveta chaosu priniesol boh, ktorý už vždy existoval a ktorý existoval už pred nebom a zemou, pred ludmi, ba dokonca už aj pred  epochou, v ktorej vládli bohovia. Egyptská mytológia aj v tomto smere cerpá z prastarých sumerských mýtov.

Chaosu vládla bohyňa Nun. V sumerských mýtoch (židovská biblia cerpala z nich tiež veľmi vela) je velmi názorne a autenticky opísané "temné pusto" a "nežive mrtvo" pred stvorením. Všetko bolo len akousi tmavou priepasťou plnou vírivých hmlovín, bez záblesku svetla. Odrazu v nej zacala pôsobit sila poriadku vytvárajúca nové a nové poriadky. Bola to latentná sila, ktorá pretrvávala od vekov v ríši chaosu, nevediac nic o svojej existencii. Bola len pravdepodobnostou, ktorá sa raz mohla a mala stat skutocnostou. Bol to potenciál možností  prelínajúci sa v lone chaosu s náhodnostami  a dlho v nom len necinne "driemal". Podobne opisuje stvorenie sveta aj egyptaská mytológia.

Je doslova zarážajúce, ako je tento prastarý egyptský stvoritelský mýtus takmer celkom zhodný s objavmi novodobej modernej fyziky a s jej teóriou chaosu. Vyzerá to tak, akoby starí Egyptania boli nášmu, az v novoveku prírodovedecky zdôvodnenému kozmo-fyzikálnemu svetonázoru ovela bližšie, ako sa to zdá byt možné, a to napriek tomu, že vraj nemali nijaké tušenie o vnútroštrukturálnych vlastnostiach a zákonitostiach hmoty.

Najznámejšie mestá starého Egypta boli Memfis, Heliopolis, Dendera, Edfu, Hermopolis a Krokodilopolis. V náboženstvách týchto miest existovala vždy konkrétna predstava o prvom momente v histórii, ked sa všetko zacalo a z chaosu sa odrazu vyzdvihol prvý kopcek a ci ostrovcek, ktorý bol plodný a úrodný, a tak sa stal prvou oázou  začínajúceho sa života.  V Heliopolise a Hermopolise  sa napríklad verilo na to, že prvotnou prícinou tohto zacínajúceho sa poriadku bol boh slnka Re. Naproti tomu v Memfise to bol boh Zeme Ptah.

Vládcovia Egypta, faraóni,  boli polobohovia, ktorí vládli ako splnomocnenci bohov. Tak ich prezentovala oficiálna egyptská teológia.  Každý faraón bol uctievaný ako syn boží, ktorý bol v momente smrti spojený a zjednotený so svojím otcom a ako boh potom žil dalej v kozmickom nebi. Mýtus o bohovi Oziriovi rozpráva o tom, ako sa toto spojenie bohov a ich synov zacalo. Bohyna Nun porodila pät detí. Najstarším bol Oziris, ktorý bol polobohom. Ako to bolo v starom Egypte neskôr zvykom, dostal Oziris za manželku svoju sestru Izis. V spolupráci so svojím spolahlivým pomocníkom, bohom Thotom, vládol krajine múdro a rozvážne a ludu sa darilo velmi dobre. Jeho brat Set mu však závidel úspech a zavraždil ho. Potom rozštvrtil jeho telo a kusy pohádzal do Nílu. Izis bola od velkého žialu zúfalá, a to o to viac, že Oziris nesplodil žiadneho potomka, a tým ani žiadneho dedica. To by bolo znamenalo, že zlý čin Seta by bol ešte aj odmený. lebo vláda v nebi by bola pripadla jemu. Izis však bola múdrou bohynou a dokázala si so situáciou poradit. Dala príkaz pohladat casti jeho tela a priniest ich k nej. Potom ich svojimi magickými silami pospájala a telo na chvílu ožilo. Rýchlo si sadla na jeho božský falus a nechala prúdit jeho semeno do seba. Ked takto otehotnela, Oziris prestal žit na zemi a spojil sa s hviezdami, kde panoval nad královstvom mrtvych. Izis porodila syna, ktorý dostal meno Horus. Vyrástol na egyptského princa, ktorý vraha svojho otca vyzval na súboj, pri ktorom ho kastroval, pricom v boji s ním stratil jedno oko. Horus bol vyhlásený za vítaza a stal sa prvým králom. Odvtedy bol faraón vždy stelesnením boha Horusa a vo chvíli svojej smrti sa stal Ozirisom a jeho syn novým Horusom.

Objavenie nespocetných starých chrámov a hrobiek, v ktorých sa našli tisícky malieb, nápisov na stenách, vzácnych popísaných papyrusov, sarkofágov a umeleckých predmetov nám sprostredkovalo velké množstvo informácií o živote, náboženstve, filozofii a mýtoch starých Egyptanov. Azda o žiadnej inej starej kultúre nemáme tolko poznatkov ako o egyptskej. Napriek tomu - a je to do istej miery aj paradoxné - práve toto poznanie nám predkladá aj množstvo nevyriešených a ci neraz aj úmyselne zamlciavaných záhad a mystérií.

Na záver teda tolko, ze Egypt nepochybne ukrýva ešte stále velmi mnoho nerozlúštených a nedostatocne preskúmaných tajomstiev a záhad. V tejto súvislosti  si pripomenme, ze starí Egyptania mali ovela lepšie astronomické poznanie, ako im to atestuje oficiálna egyptológia. Viacerí skvelí astronómovia antického Grécka priznali, že sa chodili ucit k egyptským majstrom astronómie. Národ, ktorý vyvinul taký perfektný kalendár ako starí Egypťania, rozhodne musel mat aj skvelé poznatky z astronómie.