Za fasádou Vatikánu vedie pápež boj proti korupcii vysokého kléru. Ale i pápež sa musí hanbiť

Odkedy sa Jorge M. Bergoglio stal v marci 2013 pápežom Františkom, tak utajene za múrami Vatikánu zvádza tvrdý boj so skorumpovanou časťou vysokých cirkevných hodnostárov pápežskej kúrie. Pápež inicioval palácovú revolúciu proti vlastnej cirkevnej hierarchii, lebo chce počas svojho pontifikátu za každú cenu urobiť koniec dlhoročnej korupcii a udeľovaniu pochybných a neoprávnených privilégií a cirkev očistiť, aby sa naozaj stala hodná mena Kristovho.

Táto vojna sa začala 13. augusta 2013 ako kampaň pápeža za očistenie cirkevnej finančnej hierarchie Vatikánu, ktorá robila desaťročia špinavé finančné aktivity. Vojna, ktorá sa odohráva vo „svätých“ chodbách a miestnostiach Vatikánu, nemá žiadne pravidlá a je veľmi nebezpečná. Korupční hodnostári pápežov úder neočakávali a prišiel pre nich prekvapujúco ako blesk z jasného neba. Len päť mesiacov po svojom zvolení začal František svoj útok. V zmienený deň povolal do života takzvanú Cosea-komisiu, ktorú tvoria ľudia mu absolútne oddaní a ktorí sa hneď začali venovať odhalovaniu finančných machinácií vo vnútri Svätej stolice. Ich odporcovia však bojujú zaťato proti každej zmene a proti pápežovej snahe rozbiť ich privilégiá.

Niekdajší argentínsky arcibiskup a jezuit Bergoglio povolal do Cosea-komisie predovšetkým svojich verných, ktorí boli v jeho službách už v Argentíne a na nich sa môže stopercentne spolahnúť. Sú tvrdí, neúprosní a nepodplatiteľní. Sú im sprístupnené všetky bankové kontá nepoctivých božích služobníkov Vatikánu – aj tie ich najtajnejšie kontá. Kontrolujú všetky pohyby na nich desaťročia dozadu. Odhalujú tajné kontá a kontrolujú a skúmajú finančné bilancie aj smutne preslávenej Vatikánskej banky. Prešetrujú tiež dubiózne privilégiá viacerých kardinálov.

Toto všetko však malo ostať pred svetovou verejnosťou utajené. Aj František, hoci je prvým pápežom v histórii Vatikánu, ktorý skutočne bojuje proti korupcii kardinálov a biskupov, nemá záujem na tom, aby pranie špinavého prádla vyšlo na verejnosť. O to sa ale postaral známy taliansky investigatívny žurnalista Gianluigi Nuzzi, ktorý tieto tajomstvá zverejnil v knihe Všetko musí na svetlo. Jeho kniha sa číta ako najnapínavejší kriminálny román, ktorý je však smutnou skutočnosťou.

Avšak tak, ako možno pápeža chváliť za jeho boj proti korupcii, tak ho možno kritizovať za to, že nechcel pripustiť, aby pravda vyšla na svetlo a čo je ešte oveľa horšie, tak je to, že pripustil absurdnú nehanebnosť. Autor Nuzzi a jeho spolupracovník, žurnalista Emiliano Fittipaldi sa musia za knihu zodpovedať pre súdom štátu Vatikán v procese, ktorý sa začal v novembri a hrozí im väzenie, rovnako ako aj trom osobám, ktoré boli ich informantami a sú s nimi spolu obžalované.

Pripomína mi to stredoveké upaľovanie bosoriek s požehnaním cirkvi a je to len ďalšou obrovskou hanbou Vatikánu a pápeža Františka.