Z Barcelony môj krvavý zážitok – kričal som spolu s Kataláncami

V pondelok večer som sa vrátil z Barcelony, kde som v nedeľu zažil neuveriteľnú krutosť Španielov voči Kataláncom. Napísal som o tom reportáž pre isté médiá.

Tu aspoň niekoľko slov k tomu ako som v nedeľu v Barcelone zažil boj Kataláncov za oslobodenie ich krajiny od Madridu. Brutalita zlopovestnej Guardia Civil (štátna vojenská polícia), ktorú do Katalánska vyslal šéf španielskej vlády Rajoy, mala utopiť hoci aj v krvi právo Katalńcov za hlasovanie o samostatnosti.

Krv naozaj tiekla prúdmi a beštialita a násilie madridských vojenských šergov postihla nielen katalánskych mužov, ale aj ženy a dokonca deti, ktoré ich sprevádzali na ceste k hlasovacím miestnostiam.

Ale „výstrel“ z Madridu šiel dozadu a čoraz viac Kataláncov je tej mienky, že nezávislé Katalánsko je pre nich lepšie ako Katalánsko španielske.

Kráčal som ulicami Barcelony spolu s masou demonštrantov demonštrujúcich proti Madridu a cítil som sa v srdci Kataláncom a kričal som spolu s nimi:

                           „Votarme, votarme – budeme voliť“.

Mladý katalánsky študent práva Alvar z Barcelony, ktorý išiel vedľa mňa, mi povedal, že španielska vláda úplne zlyhala a že nikto z nej nechcel celé mesiace, ba dokonca roky, rokovať s regionálnou vládou Katalánska.

Alvar mi hovoril, že sa nikdy necítil Španielom, ale vždy len hrdým Kataláncom, lebo mal k tomu mnoho dôvodov a že nejedno jeho priateľstvo so Španielmi sa rozpadlo len preto. A dodal, že Katalánci neuznávajú španielsku ústavu, lebo mnohé jej časti akoby niesli rukopis nenávideného fašistického diktátora Franca.

„Musíš vedieť, Roman“, vykladal mi Alvar, „že Rajoyovci sa k nám chovajú podobne ako Izraelci voči Palestínčanom – berú nám bezohľadne to, čo je len naše.“

Rajoyova strana Partido Popular robí už roky vyslovene protikatalánsku politiku. Od roku 2011, odkedy je Rajoy pri moci, tak je výučba katalánskej reči na školách Katalánska čoraz viac na príkaz Madridu diskriminovaná a obmedzovaná na minimum.

Katalánska vláda sa už roky márne snaží dosiahnuť v Madride zmenu daňového systému, ktorý znevýhodňuje Katalánsko voči zvyšku Španielska. Katalánsko je najproduktívnejšia časť Španielska a Madrid ho týmto systémom doslova okráda o plody jeho práce.

Aj preto takmer všetci Katalánci už nechcú žiadny dialóg s Madridom. Aj prominentný Pep Guardiola je dušou a telom Kataláncom – čo počas svojich trénerských rokov v Nemecku neraz zdôraznil - a v nedeľu hlasoval za Katalánsko.

Z Barcelony som letel domov zdrvený tým, čo všetko je v EÚ – ktoré sa vyhlasuje za najskvelejšiu demokraciu – možné. Koľko nenávisti a ničivej zloby sme schopní medzi sebou v našej oslavovanej kutúre vyprodukovať.

Brusel, Berlín i Paríž zhodne mlčia a nepovedia slova na obranu práv katalánskeho ľudu.

Včera večer mi telefonoval z Barcelony študent Alvar a oznámil mi, že boj ide ďalej a že v pondelok večer niekoľkí majitelia hotelov, kde boli ubytovaní príslušníci Guardie Civil, zastavili prevádzku hotelov a títo suroví „banditi“ z Madridu museli ich hotely opustiť. Zatiaľ to postihlo asi tisícku „banditov“ a štrajk hotelierov sa rozširuje ako požiar ďalej.

V utorok sa štrajk rozšíril na viaceré odvetvia a možno už hovoriť generálnom štrajku, ktorý ochromil časti Katalánska. Je to štrajk proti Madridu a štrajkujú prístavní robotníci, dopravné podniky, múzeá, univerzity, úrady. FC Barcelona vynechala tréning a k nej sa pripojil aj Espanyol Barcelona.

Prezident Katalánska Carles Puigdemot vyslovil presvedčenie, že štrajk sa bude ďalej rozširovať. Štrajk podporujú početné katalánske organizácie, medzi nimi aj odbory. Podľa Puidgemota hlasovalo až 90 percent voličov za odtrhnutie Katalánska od Španielska.

„Catalán de larga vida!“ – Nech žije slobodné Katalánsko!