Génius (takmer) zabudnutý: Kňaz, matematik, astronóm, geograf Johannes Werner 1468-1522

Bavorský vojvoda Ludwig IX. založil v Ingolstadte v roku 1472 prvú bavorskú univerzitu. V roku 1800 ju dal bavorský kráľ Maximilian I. preložiť do Mníchova – jej názov znie Ludwig-Maximilians-Universität.

V roku 1484 sa dal na teologickú fakultu univerzity v Ingolstadte zapísať 16 ročný mladík z Norimberku – Johannes Werner. Od detstva sníval o tom, že raz bude slúžiť Bohu ako kňaz a zároveň, že sa stane aj matematikom a astronómom. Bol presvedčený, že čím viac bude vedieť o hviezdach, tým  viac aj bude spoznávať Boha.

Po úspešnom ukončení štúdia teológie a matematiky a po vysvätení za kňaza, sa v roku 1490 stal kaplánom v Herzogenaurachu. Po troch rokoch odchadza do Ríma, kde strávil päť rokov a prehlboval a rozširoval svoje znalosti z matematiky a astronómie.

Po návrate do Nemecka sa stal farárom v známej Johanniskirche v rodnom Norimberku. Na jeho skvelé kázne chodili zo široka-ďaleka najmä učenejší ľudia, lebo zaviedol novinku:

Božie slovo v kázňach spájal veľmi pútavo so svojím neobyčajným astronomickým i matematickým poznaním.

Postupne si vybudoval na streche svojej fary malú súkromnú hvezdáreň, kde trávil takmer všetok voľný čas. V roku 1500 pozoroval dráhu kométy a robil presné záznamy jej dráhy pomocou astronomických inštrumentov, ktoré sám zhotovil.

Werner vydal v roku 1514 aj vlastný preklad „Geografie“ od legendárneho astronóma Claudia Ptolemaia. Rozšíril ho o svoje obsiahle astronomické a geografické komentáre.

Vo vlastnej skvelej astronomicko-geografickej publikácii o.i. uvádza ako sa dá pomocou meraní počas zatmenia Mesiaca určiť zemepisnú dĺžku zvoleného bodu (miesta) na Zemi.

Geniálna bola aj jeho metóda, podľa ktorej bolo možné z pozície Mesiaca vo vzťahu k hviezdnej oblohe  určiť reálny čas miesta, z ktorého sa konalo pozorovanie a potom vypočítať jeho zemepisnú dĺžku.

Vo veku len 54 rokov zomrel Johannes Werner v tom meste, kde sa aj narodil. Werner je aj objaviteľom tzv. Stab-Werner-projekcie. Je to metóda, ktorá umožnila po prvý raz precíznu projekciu zemskej gule na plochu.

Príznačné pre jeho epochu bolo to, že viacerí renomovaní astronómovia (aj Johannes Kepler), ale i matematici zhotovovali za peniaze horoskopy pre zámožných občanov. Robil to aj Werner, a to napriek tomu, že bol aj kňazom.

Johannes Stabius, profesor matematiky v Ingolstadte, neskôr aj vo Viedni, bol s Wernerom úzko spriatelený a bol prvým, kto túto metódu projekcie vyučoval na škole.

Spopularizoval ju ale až Werner vo svojich „Kommentare“, ktoré vyšli v roku 1514.

Werner, ktorý veľmi dobre ovládal aj gréčtinu, preložil do nemčiny aj Euklidove „Elemente“ a rozšíril ich vlastnými veľmi názornými príkladmi použitia.

Uzavriem tým, že okrem mnohých svojich ďalších skvelých objavov a prác venoval Johannes Werner veľa času trigonometrii, kde sa špecializoval najmä na sférickú trigonometriu. Jeho inou veľkou záľubou boli kužeľové rezy.

V roku 1510 objavil dôležitú rovnicu:

 2⋅sin(α)⋅sin(β) = cos(α−β) − cos(α+β)

V odbornej anglickej literatúre má táto rovnica, ako aj všetky analogicky k nej vytvorené rovnice, názov Werner formulas.

Tento geniálny vedec a kňaz v jednej osobe je u nás v SR de facto celkom neznámy.