Washington robí už viac ako 100 rokov všetko pre to, aby Nemecko a Rusko nespojili svoje sily

To je primárny záujem USA. Americká "elita" totiž veľmi dobre vie, že ak by sa Nemci a Rusi  úzko spojili, tak by to bola jediná sila, ktorá by ich mohla ohroziť v ich hegemónii. Pre Biely Dom sú to doslova inštinktívne obavy, že by sa nemecký kapitál, nemecké technológie a obsiahle poznanie nemeckých technikov a inžinierov spojili a spriahli s obrovskými ruskými prírodnými zdrojmi a s pracovnou silou Rusov. Niečo také by bolo pre USA, z ich pohľadu, elementárnym ohrozením.

To je nebezpečná kombinácia a USA robia všetko pre jej prekazenie. Také sú fakty a existujú pre ne aj dôkazy, ktoré sa však oficiálne zamlčiavajú a história sa falšuje a samozrejme aj školské učebnice dejín. Tieto senzačné výpovede sa však pomaly dostávajú na svetlo.

Jedným z tých Američanov, ktorí tomu napomáhajú, je aj profesor Anthony Sutton z Univerzity Stanford. Vo svojich knihách Vzostup Hitlera a Wall Street a boľševická revolúcia na základe tajných dokumentov dokázal, že angloamerické bankové kruhy financovali nielen nemeckých nacistov, ak aj bolševikov v Rusku.

Dalo by sa namietať, že tieto banky nereprezentujú americký štát. To je však len povrchný pohľad na americký spôsob života a na americký spôsob vládnutia a na to, čo je americký druh demokracie.

Dokončenie:

V americkom spôsobe myslenia je ale normálne, že v USA sa uplatňuje takzvaný korporatistický systém, v ktorom sa nedá jednoznačne ohraničiť priestor, kde rozhoduje Big Business a priestor, kde rozhoduje Big Government. Prelínajú sa a dopĺňajú  sa. Štát spoľahlivo a dôkladne ochraňuje a zabezpečuje všetkými prostriedkami privilégium veľkobánk tvoriť peniaze z "ničoho". Má predsa z nich tiež veľký úžitok a má z čoho financovať vojny, ktoré sú pre USA životne dôležité.

Veľmi dobre sa dá sledovať pre USA také typické prepojenie medzi politikou a veľkým biznisom na osobe istého Johna McCloya, ktorý zohral významnú rolu v histórii USA. Bol prezidentom dôležitej nadácie Henryho Forda, veľkého sympatizanta Adolfa Hitlera, ktorý sa rád odvolával na jeho antisemitické pamflety. McCloy bol aj čestným prezidentom Rockefellerovej Rady pre vzťahy s cudzinou a aj právnym poradcom amerického koncernu IG Farben. Keby proces výroby syntetického benzínu z uhlia nebol prenechaný Rockefellerovým Standard Oil koncernu IG Farben v Nemecku, tak by Hitler nebol mohol nikdy tiahnuť do vojny. Mimochodom vláda USA to mohla veľmi ľahko prekaziť.

Môj komentár:

Nie je zvláštne, že to bol práve McCloy, ktorý sa po porážke nacistického Nemecka stal prvým americkým vysokým komisárom v Bonne? A bol to práve on, kto fakticky vládol v západnom Nemecku. A bol to tiež on, kto "omilostil" nacistický priemysel Nemecka. Podozrivé je aj to, že USA zasiahli aktívne do vojny Nemecka s Ruskom veľmi neskoro. Jednoducho to vyhovovalo úmyslom Washingtonu, aby sa Nemci a Rusi navzájom  čo najviac v brutálnej vojne zničili a oslabili a aby ich neskôr Amerika mohla ľahko kontrolovať.

Pre Washington nehralo nikdy žiadnu rolu, aké systémy boli v Rusku a Nemecku práve pri moci - či to boli diktatúry, monarchie, alebo viac či menej demokratické systémy, dôležité bolo len jedno: Nemci a Rusi sa nemali nikdy spojiť do partnerstva.