Vznikol hmotný kozmos "iniciačným impulzom", ktorý vyšiel z vedomia?

V mojej knihe KOZMOS, DUCH a VEDOMIE, ktorú som vydal v roku 2005 v Bratislave - bola mojou poslednou knihou, vydanou na Slovensku - som uviedol, že vedomie, duch a hmota kráčaju v kozme tou istou "cestou". To znamená, že maju spoločného menovateľa, inakšie povedané, majú aj spoločné štruktúry.

Veda ponúka pre mnohé nevysvetlené fenomény najprv len neoverené hypotézy a nepreskúmané teórie. Po rokoch sa však veľa z nich potvrdí buď náhodným objavom, alebo pomocou technických meracích prístrojov, ktoré boli až oveľa neskôr vyvinuté, že sú pravdivé. 

V mojej vyššie spomenutej knihe som uviedol hypotézu, kde som argumentoval v mojej teórii, že kozmos musí mať okrem dobre známych troch priestorových dimenzií aj nepriestorovú dimenziu. Prípadne môžeme tu hovoriť aj o nepriestorovom aspekte kozmu. Existencia vedomia je nepopierateľná - už velký katolícky teológ a antropológ, Teilhard de Chardin - vyslovil presvedčenie o tom, že v každej častičke kozmu je prítomné aj vedomie. 

V dvadsiatom storočí to bol jeho krajan, renomovaný fyzik Jean Charon, ktorý dokázal fyzikálne existenciu vedomia a súčasná kvantová fyzika bežne operuje s vedomím ako súčasťou kvantových procesov. 

Fenomén aktívneho vedomia je najlepšou hypotézou vysvetlenia ako príčiny Big Bangu - veľkého tresku - ktorým sa začal čas, vznikol priestor a zo singularity postupne vznikal materiálny kozmos. Potom to ale musí byť VEDOMIE, ktoré v sebe nesie spomienku na tento akt, keď sa pred miliardami rokov zrodil kozmos. Musí dokonca niesť v sebe spomienku aj na takzvaný "predkozmický čas". 

"Nepriestorový kozmos", resp. nepriestorový aspekt kozmu sa z evolvujúceho materiálneho kozmu vytratil, akonáhle veľký tresk začal vytvárať hmotu, priestor a čas (čas ako ho chápeme my). Potom pojmom "vytratil sa" je možné chápať to, že časti nepriestorového aspektu boli pretransformované do ľudského vedomia, do vedomí iných civilizácií, ale aj do vedomí, ako ich predpokladal Chardin.

Ak je pravdou to, čo som uviedol, tak by vedomie bolo fundamentálnym kozmickým faktorom, neporovnateľne starším ako hmota, čas a priestor. V každom prípade, tak ako ich poznáme v našom kozme - nie je však vylúčené, že v inom kozme, môže mať priestor, hmota, dokonca i čas, celkom iný charakter ako v našom prípade. 

Keďže priestorovosť a nepriestorovosť kozmu súvisí bezprostredne s vedomím, tak sa krátko pozrime (podrobne o tom v mojej knihe z roku 2005) na to, ako vnímame charakter a vlastnosti priestoru - väčšina z nás sa nad tým nikdy nezamyslela. 

Priestor je pre nás jednoducho a absolutisticky len a len trojrozmernou "vecou" a ničím iným.

Je to pre nás samozrejmým faktom a nezamýšľame sa nad inou možnosťou jeho chápania.

Čo však, ak je také chápanie priestoru nesprávne, prípadne neúplné, lebo našimi obmedzenými zmyslami zachytávame len isté niečo z priestoru? Veď naše oči nevidia napríklad nič z priestoru, aký je v atóme alebo v čiernej diere.

V takom prípade by problém s lokalizáciou vedomia nebol spojený s ním samotným, ale s priestorom.

Ak je priestor niečím iným, ako ho vnímame, potom je možné pozíciu vedomia (miesto jeho "pobytu") dať do súvisu s novým, rozšíreným pojmom priestoru!

Konzekvenciou tejto hypotézy je skutočnosť, že ak niekto prehlasoval, že vedomie nemá nijaké priestorové rozmery (čo je už samo v sebe nelogickým paradoxom, lebo ak niečo existuje, tak to musí byť v niečom aj prítomné) , tak v našej teórii to vyzerá tak, že vedomie nemá nijaké vlastnosti, na základe ktorých by sme ho mohli lokalizovať v našom bežnom trojrozmernom priestore. Preto tam nie je prítomné.