Vznik novej „demokracie“! Demokracia imperiálna: Merkel si "založila" Impérium

Základná dogma ústavy nového (ne)demokratického impéria znie: Moc v tomto impériu prináleží výlučne a za každých okolností len politicky korektnej menšine.

Väčšina je povinná to rešpektovať. A pri „demokratických“ voľbách v impériu sa musí voliť len tak, aby hore uvedená dogma bola vždy zachovaná.  

Nech teda prekvitá nové moderné impérium, ktoré nás učí demokracii imperiálnej, z ktorej by sa ale doslova povracal Helmut Schmidt SPD i Helmut Kohl CDU.

Merkel svoje impérium spravuje v duchu dvoch mužov:

Jeana Monneta a Ericha Honeckera.

Monnet, ktorý bol podnikateľom a nie politikom bol prvým, kto hlásal ideu centralistického usporiadania Európy, kde bude vládnuť Berlín a Paríž, pričom postupnými malými krokmi si podriadia ostatné menšie európske národy a európsky centralizmus dotiahnu do takého štádia, že tie odovzdajú všetky svoje nacionálne práva do rúk centralistov, pričom pristúpia na také dohody, z ktorých vyplýva, že sa navždy stali „otrokmi“ centralizmu.

Erich Honecker bola zas diktátorom  v štáte „demokratického“ komunizmu. Bol obdivovateľom Monneta a jeho ideu zrealizoval vo svojom malom štáte svojským spôsobom. A v rámci komunistickej reality si vytvoril svoje vlastné impérium, kde žila dlhé roky aj naša imperátorka Merkel.

V merkelovskom impériu samozrejme existujú parlamenty, s prívlastkom demokratické a aj voľby, pri ktorých pochopiteľne všetko odbieha demokraticky, ak sa ale dodrží základná dogma impéria, uvedená na začiatku.

Príklad takých volieb bol teraz v Durínsku, kde si parlament volil nového ministerského predsedu a tým aj novú vládu.

Pri dodržaní všetkých demokratických pravidiel prišlo k jeho zvoleniu. Tento proces bol adekvátny demokracii, aká vládla za Schmidta, Schrödera, Kohla i za všetkých predošlých kancelárov Nemecka.

Určite aj oni niekedy škrípali zubami, že pri voľbách nedopadlo všetko tak, ako si predstavovali, ale výsledok volieb vždy ako praví demokrati rešpektovali.

Už to tak vôbec neplatí v imperiálnej demokracii merkelovských princípov.

Slávny starogrécky bájkár Ezop by nám demokraciu vysvetlil nasledovne:

Demokracia je vtedy, keď hlasujú dvaja vlci a jedna ovca o tom, čo bude na večeru. A právny štát je vtedy, ak táto ovca večeru prežije.

V Durínsku podľa pravidiel nového merkelovského  impéria ale ovca v žiadnom prípade nesmela prežiť večeru. A tak sa aj stalo na rozkaz imperátorky, ktorá naviac rozhnevaná nad tým, že jej podriadení pomocníci zlyhali a ovcu nezlikvidovali sami, niekoľkých preto poslala do „púšte“.

Môj finálny  záver o Impériu-Merkel:

Vážený a schopný muž, Thomas Kemmerich FDP bol zvolený presne v zmysle starej dobrej demokracie z časov Schrödera a Kohla. Ale, žiaľ, volili ho tí „nesprávni“, no predsa tí „zlí a diabolskí“ – tí z AfD.

Tí „anjelsky dobrí“, to sú napríklad tí z Ľavice, nejeden z nich bývalý funkcionár Honeckera, ako aj Bodo Ramelow  – a tí majú vládnuť v Durínsku, tak to chcú „zákony“ impéria kancelárky a kto sa ich nedrží, ten letí ako Thomas Hirte CDU na rozkaz imperátorky.

Rakúska politička Barbara Rosenkranz vedela už v roku 2005, čo čaká Európu – Helmut Kohl niečo také ani len vo sne netušil a sľuboval nám spoločný európsky dom, kde bude ubytované aj Rusko.

Rosenkranz bola jedinou osobou v rakúskom parlamente, ktorá 11.mája 2005 hlasovala proti spoločnej EÚ-ústave. Zdôvodnila to tým, že je hlboko presvedčená, že EÚ v jej súčasnej forme rozbije a zničí pôvodnú identitu Európy.

Klaniam sa jej – má môj veľký rešpekt.