Vzbura islamu vo Francúzsku sa začala už dávno. Kto to ale povie, hrozí mu súd

Francúzske médiá i politici zamlčiavajú, že čoraz častejšie prepukajúce ťažké nepokoje vo Francúzsku sú riadené radikálnym islamom. Kto to verejne vysloví, ten musí počítať s okamžitým trestným oznámením, ktoré na neho podá Centrum proti islamofóbii (CCIF). Za centrom stojí Moslimské bratstvo Francúzska. Uviedol to liberálno-konzervatívny magazín TYCHIS.

Známy francúzsky historik Georges Bensoussan, ktorý už veľa rokov sleduje a analyzuje rýchlo postupujúcu islamizáciu Francúzska a 10. októbra 2015 o tom hovoril v parížskom rádiu, bol za to obžalovaný

Dôvod: Verejna výzva k diskriminácii moslimov, zasievanie nenávisti voči ním a podnecovanie k násilu proti moslimom.

Stačili na to len tieto dve vety, ktoré povedal:

„Integrácia moslimov sa nepodarila. Dnes sa musíme vo Francúzsku potýkať s novým národom, ktorý sa vytvoril vo vnútri nášho francúzskeho národa a ktorý naše demokratické hodnoty odmieta.“

Minulý rok sa v Paríži konal súdny proces a právnikovi Bensoussana sa podarilo skvelou argumentáciu úplne zosmiešniť právnikov obžaloby a dosiahnuť jeho oslobodenie – hrozilo mu až päťročné väzenie.

Bola to absurdná a úplne neopodstatnená obžaloba, ktorú mal zavrhnúť už štátny prokurátor. Napriek tomu sa za to musel zodpovedať pred súdom. Žiadne veľké média vo Francúzsku sa ho nezastali  a ani sa len o veci nezmienili.

Francúzsko je na tom ešte horšie ako Nemecko

Veľmi dobre organizovaní mladí islamskí útočníci sa snažia dostať pod kontrolu celé ulice a štvrte. Zapalujú autá, útočia na policajtov. Magazín uvádza, že títo islamskí útočníci už „trénujú“ občiansku vojnu. Pri ich bojových akciách nejde v žiadnom prípade len o akési prejavy nespokojnosti moslimského „dorastu“. Takto a podobne to predávajú verejnosti provládne francúzske médiá v takých prípadoch, keď sa tejto téme už nedá vyhnúť.

Je len málo odvážnych redaktorov v alternatívnych francúzskych médiách, ktorí majú odvahu pomenovať veci pravým menom a napíšu, že iniciátormi nepokojov sú islamisti.

V predmestiach Paríža a v početných ďalších mestách ako Lyon, Marseille, Nantes našli radikálni islamisti množstvo prívržencov, a tak možno povedať, že vo Francúzsku už dávno bojuje ideológia politického islamu o svoje víťazstvo.

Giovanni Prati uviedol ešte v roku 2015, že islamský radikalizmus zapustil svoje korene naplno a nezničiteľne vo Francúzsku a tým aj v Európe už začiatkom osemdesiatych rokov mimulého storočia

A potom už rýchlo a nezadržateľne vyústil do kultúrneho a sociálno-ekonomického „terorizmu“.

Bensoussana sa nezastali a nebránili žiadne provládne média. Podporu však dostal listom dokonca až z Alžírska, od známeho alžírskeho spisovateľa Boualema Sansala, ktorý píše svoje knihy po francúzsky a je skvelým znalcom pomerov vo Francúzsku. Je veľkým kritikom islamu, ale aj židovstva a kresťanstva.

Tento tolerantný a pokrokový moslim hlása, že svet by bol bez existencie relígií podstatne šťastnejší, bezpečnejší a lepší. Príšiel aj na súdny proces historika a ho pomáhal obhajovať. Urobil z procesu „verejnú hanbu“ francúzskej vlády i justície.

Citujem z listu Sansala, tejto skvelej osobnosti islamského sveta:

“………Tvrdiť, že islam je s demokraciou nezlučiteľný (pričom predstavitelia islamu v Nemecku pokrytecky tvrdia opak – moja poznámka), znamená, že len opakujeme a potvrdzujeme islamskú dogmu a učenie islamských imámov. Pre správneho moslima je demokracia len bida´a, teda kacírstvo, moderný výmysel, ktorý s dôrazom odmieta a odsudzuje……“

Je nesporné, že už nežijme v starej kresťanskej Európe, ale v islamskej Európe, ktorá sa naviac stáva aj Afro-Európou

Prečo sme ale prespali začiatky tejto osudnej premeny a prečo sme sa dali uspať, keď sa začínala!?

Uzavriem tým, že Francúzsko, ktoré má okolo 66 milión obyvateľov, nevedie nijakú oficiálnú štatistiku o tom, koľko mohamedánov tam žije (bolo mi v Bordeaux povedané, že to štát nedovoľuje). Neoficiálne sa odhaduje, že ich je asi 8 až 9 miliónov.

Keď som sa však pýtal na to niekoľkých Francúzov, aj žurnalistov, vo viacerých francúzskych mestách, tak mi povedali, že podľa ich presvedčenia žije v krajine 15 až 20 miliónov moslimov. To je obrovské číslo a preto vlády typu terajšej francúzskej sa im doslova „podlizujú“ a padajú pred nimi na kolená, lebo sa boja ich sily a ich bezhraničného radikalizmu. V porovnaní s nimi sú európski kresťania len “pokorní baránkovia“.