Vyuzime nase fantazie, sny a vizie - je to cesta k plnohodnotnemu bytiu - 1. cast

“Kto nevie snivat, ten nevie ani zit.”

V nasej zapadnej civilizacii existuje vela ludi, ktori maju uspech, ba dokonca nadmerny uspech. Napriek tomu sa necitia spokojni ani stastni. Su z toho zmateni a sami sa tomu divia. Ich zivot je plny tvrdej reality, pragmatizmu, vytrvalosti, huzevnatosti, niekedy mozno i bezohladnej cielavedomosti. To vsetko su vlastnosti, ktore tych, co ich maju doslova predestinuju k uspechu. No k akemu uspechu? Lebo pocit stastia nie a nie sa dostavit a ak, tak len pocit kratkeho, prchaveho stastia. Hoci taki ludia spravidla vlastnia vsetko to, co potrebuju, ba daleko viac, ved su uspesnymi lovcami materialnych hodnot, je v nich nepokoj a nespokojnost. Kde je chyba? Co robia nespravne? Lamanie hlavy nad ich nevysvetlitelnym stavom nespokojnosti im neprinasa nijake pozitivne vyriesenie ich zivotneho problemu.

V takej situacii sa bud stanu depresivni, alebo sa este viac vrhnu do prace, aby si vydobili este vacsi uspech. No ani najvacsi megauspech im neprinesie vytuzeny ucinok a ciel – trvaly pocit spokojnosti a vyrovnanosti.   

Je vseobecne zname, ze najstastnejsimi ludmi su umelci, teda maliari, spisovatelia, sochari, herci – pravda, ak ich neposadne osial karierizmu za kazdu cenu. Potom sa totiz aj oni stavaju materialisti, a to v tom zmysle, ze slava a uspech su ich navyssim bozstvom. 

Ak vsak niekto ostava po cely zivot v prenesenom zmysle slova len naivnym, vecne snivajucim umelcom, ten je stastny a spokojny najvyssou moznou mierou. Kto sa vie utiahnut do sveta fantazii a iluzii, kto si vie podrzat aj v zrelom veku struktury, zvedavost a nadsenie dietata, ten nikdy nebude nestastny a sklamany. Pochopitelne, ze tento fenomen jeho osobnosti musi byt len jej dolezitou sucastou a nie jej domenou. Musi byt len moznostou a ci zivotnou variaciou, ktoru takyto clovek sporadicky zije a z ktorej vie cerpat energiu, optimizmus a odvahu, ktore su tak prepotrebne pre jeho kazdodenny realny zivot.

Kto si vsak v zivote chce vynutit len uspech a uznanie za kazdu cenu, kto nema v hlave nic ine, len ich bezpodmienecnu realizaciu, ten zije svoj zivot akoby v ustrnuti, v krci a v stereotypnej vsednosti. Tento typ ludi je a bude nestastny aj pri dosiahnuti uspechu, o co vsak bude nestastnejsi kazdy taky jedinec potom, ak sa vytuzeny uspech nechce a nechce dostavit. V takom pripade sa mu bude zdat, ze jeho zivot nema nijaky zmysel. Prave tento typ ludi je ohrozeny suicidom. Bezpodmienecna snaha po dosiahnuti uspechu cloveka premiena na bezohladneho, vecne nespokojneho dravca, ktory sa vo svojom vnutri nevie upokojit a nevie najst vnutornu rovnovahu. Preto zije v stave trvaleho napatia, ktore neraz vyvolava chorobne psychicke stavy, ako napriklad sklony k destruktivite.

Koho fascinuju a pritahuju pozitivne idealy, kto ma v tomto smere vizie, ktore chce uskutocnit, ten bezpochyby nasiel zmysel svojho zivota. Spominam si, ze ma uz ako dieta nesmierne fascinovali postavy rebelov, kacirov, dobrodruznych cestovatelov, bojovnikov za prava ludi, nabozenskych reformatorov a revolucionarov. Cital som o nich vsetky knihy, ktore sa mi dostali do ruk. Snivalo sa mi o nich, premyslal som o nich a identifikoval som sa s nimi. Istotne som si ich v mojom mladistvom nadseni aj zidealizoval, no zrejme to patrilo k tomu, aby som ich s velkou euforiou studoval a rozoberal. Kriticke pohlady sa dostavili az neskor. Moj abstraktny vztah s nimi ma velmi ovplyvnil a velky kus z nich ostal navzdy vo mne, co formovalo moj charakter a moju cestu zivotom. No mozno to bolo aj opacne a moja bytost bola uz od pociatku mojho vyvoja plna tychto idei a len hladala ich potvrdenie spoznavanim podobne zmyslajucich bytosti, ktore navyse uz boli aj svetoznamymi osobnostami.    

Cely moj dalsi zivot prebiehal v tychto kolajach. Moje fantazie, sny a tuzby ma unasali vzdy tym smerom, kde bolo treba mat odvahu, kde sa ziadalo postavit proti iracionalnej autorite, kde sa bolo treba borit proti nespravodlivosti a nepravu, a to bez ohladu na straty, ktore pritom mohli vzniknut, nech uz boli akehokolvek razu. Utrpene straty ma nikdy nezaujimali a nikdy som ich neoplakaval. Akceptoval som, ze kazde vitazstvo prinasa aj straty. Naucil som sa vzdy pozerat len dopredu a nelutovat to, co mi v minulosti nevyslo. Pochopil som, ze ak som aj nieco stratil, tak to bola len cena za to, co som ziskal, alebo za to, co som raz mal ziskat. Kto sa nenecha unasat predstavou, kolko penazi mu ujde, ak chce realizovat svoje idealy, hlavne vtedy, ak to nevynasa nijake konkretne a okamzite materialne hodnoty, kto sa nezapreda demonovi karierizmu, ten je na spravnej ceste. Cielom ludskej duse musi byt skusenostne prezitie vsetkeho dosiahnutelneho, len tak sa moze naplnit vsetkym a v dosledku toho sa aj stat vsetkym. Len tak sa mozno stat umelcom, ktory ovlada najdokonalejsie umenie - umenie VEDIET ZIT !!!

Pokracovanie nasleduje