Vytvorme si svet vlastnych myslienok - 1.cast

Najvyssim mottom nasho zivota by sa mala stat veta: Spoznaj sam seba a objav sam seba a tvoju najvnutornejsiu podstatu. Len dokladne spoznanie seba sameho robi cloveka rozvaznou, sebavedomou a sebaistou bytostou, ktora nema problemy s nikym a s nicim a najmenej so sebou samym. Ako sa vsak mozno najlepsie spoznat a naucit sa rozumiet sam sebe bez toho, aby sme museli hladat pomoc a radu u inych, o ktorych sme presvedceni, ze vsetko vedia lepsie ako my? Odpoved na tuto otazku je velmi jednoducha, no pre mnohych je velky problem vediet ju realizovat:

Nauc sa zit v sebe, so sebou a neprezi cely zivot len mimo seba a v moci inych! Zit naozaj v sebe vsak mozes len vtedy, ak nebudes zit podla prikazov inych. Nezabudni – len ak zijes v sebe a rozvinies svoje vnutro len podla vlastnych predstav, tak budes vediet zit aj pre druhych!  

Pred niekolkymi rokmi mi isty mlady muz, s ktorym som bol spriateleny, nadsene rozpraval o svojom nastavajucom sobasi. Poznal som ho relativne dobre a podla toho, co mi porozpraval o svojej nastavajucej, som nadobudol dojem, ze sa k sebe nevelmi hodia. Povedal som mu moj nazor otvorene a poradil som mu, aby radsej este nejaky cas pockal a skumal seba i svoju vyvolenu. No on sa len zasmial a odpovedal, ze vsetko ma premyslene velmi dobre a ze zena, ktoru nasiel, je najfascinujucejsia, aku si vie predstavit a pre neho najvhodnejsia, aku si len moze zelat. 

Ked som ho asi za poldruha roka opat stretol a som sa ho opytal, ako sa mu vedie v manzelstve, len namrzene hodil rukou a oznamil mi, ze je uz skoro rok rozvedeny. Bol sklamany a nestastny zo svojho kratkeho manzelstva. Rozpraval mi, ze jeho manzelka predsa len nebola spravna zena pre neho. Nerozumela mu a ani mu rozumiet nechcela. Cokolvek aj robil, aby s nou vysiel a nasiel zhodu, tak to vzdy stroskotalo na jej neporozumeni a odmietani. Na jednej strane som ho chapal, ale preco hladal alibi len pre seba a za vsetko robil zodpovednu len svoju rozvedenu zenu? Preco nebol schopny ohodnotit situaciu lepsie uz pred ich svadbou? Preco sa mu tak rychlo rozbilo to, co planoval na cely zivot? Preco ludia konaju najdolezitejsie kroky svojho zivota lahkoverne a bez reflektujuceho uvazovania? 

Keby bol lepsie poznal sam seba, svoje vlastne vnutro, keby svet jeho myslienok bol byval bohatsi, istotne by bol vsetko lepsie ohodnotil a odhadol a nebol by realizoval spojenie, ktore prinieslo dvom ludom nestastie a nespokojnost. 

Nie je to zarazajuce, ze ludia tak casto idu do niecoho, o com su skalopevne presvedceni, ze to pre nich dopadne dobre, no skutocnost je napokon uplne ina? Preratali sa, alebo zle odhadli situaciu, pripadne svoje moznosti?! Je to nedostatok skusenosti, alebo je chyba v ich mysleni a uvazovani?  

Nie nadarmo ucil ludi uz rimsky cisar Markus Aurelius, ze zivot cloveka je to, co z neho urobia jeho myslienky. Ak ich nevie odvijat spravne, tak ho nebude vediet ani spravne zit a uzivat. Kazdy krok zivota, kazdu jeho zmenu, si najprv treba premysliet, dobre analyzovat a az potom realizovat.

Tento velky filozof na rimskom trone pochopitelne nebol ani zdaleka jediny myslitel antiky, ktory ludom daval taketo mudre rady. V kazdej epoche existovali stovky podobnych mudrcov, no ludstvo vzdy odznova zabudlo na ich myslienky, alebo ich jednoducho ignorovalo.

Kazdy bez rozmyslania akceptuje, ze ak sa niekto chce stat lekar, inzinier, vedec ci architekt, tak musi najprv vela rokov studovat. To najtazsie a najdolezitejsie co je pre nas zivot – prestudovat a nastudovat si dobre a detailne sameho seba, dozvediet sa podstatne veci o sebe, o svojej dusi, dokladne pouvazovat o tom, ako posobime na inych, co od nich mozeme ocakavat a co nie, tak na to si ludia nielenze nevezmu cas, no dokonca ani len nevedia, ze by to mali vykonat! Pritom by dosiahnutie obsiahleho sebapoznania malo byt najdolezitejsim imperativom nasho zivota a jeho primarnym cielom. 

Mali by sme sa naucit objavovat a spoznavat vsetky nase silne i slabe stranky, svedomito si vypracovat koncept zivota a vyjasnit si, ake su nase ciele a zelania a potom pracovat na tom, aby sme ich uskutocnili. Z neuspechov (ktore zazije kazdy clovek) sa musime vediet poucit, aby sa v buducnosti uz neopakovali. 

Musime sa naucit optimalne mobilizovat vsetky energie a sily, aby sme vedeli presadit to, co sme si zaumienili. Presadzovaniu nasich zamerov a planov vsak musi predchadzat spravne rozhodnutie a musime si byt plne vedomi toho, ze ideme za vecou, za ktorou naozaj aj plne stojime. Kto vaha a nie je celkom presvedceny o tom, co robi, obycajne skor stroskota, ako by sa co len priblizi k svojmu cielu! Nie je nic horsie, ako nebyt si celkom isty tym, pre co sme sa rozhodli a co chceme dosiahnut, a tak si teda nebyt isty sam sebou!

Spravne a energicky sa vsak vie rozhodnut len ten, kto si vytvoril svet vlastneho myslenia, svet vlastnych, dobre premyslenych konceptov. Svet vlastneho myslenia si moze vytvorit len ten, kto ma idealy a obsiahle poznanie. Zivot bez idealov nie je a nemoze nikdy byt zivotom vyplnenym a plnohodnotnym. Idealy davaju cloveku pocit, ze ma preco zit a ze jeho zivot ma zmysel. Idealy naplnaju cloveka stastim a spokojnostou. 

Stastie nikdy nie je nieco, co mozeme vlastnit. Stastie je vzdy len isty stav vnutorneho rozpolozenia cloveka. 

Je to stav absolutneho vnutorneho uspokojenia – “nic-nechcenia”, “nic-nepotrebo-

vania”. Clovek ma vtedy pocit, ze vsetko obsiahol, ze nic nie je “mimo neho”. To vsak neznamená stav pasivity, ale prave naopak. V tomto stave dokáze clovek byt maximalne kreativny a aktivny a tym aj stastny.         

Vacsina z nas vsak stastie chape ako nieco celkom ine, ako peniaze, bohatstvo, uznanie a uspech za kazdu cenu. Tak nam to vstepila a vsugerovala spolocnost. To je vsak najvacsi a najpolutovaniahodnejsi zivotny omyl. 

Pokracovanie nasleduje