Vystrihajme sa robenia chyb a vyuzivajme optimalne nase schopnosti - 1. cast

Zivot je prilis vzacny dar kozmu na to, nez aby sme ho premarnili na veci, ktore sme v podstate nikdy nechceli robit a aby sme si ho narusali a rozbijali zbytocnymi a castymi chybami, ktorych sme sa nemuseli dopustit, keby sme boli byvali opatrnejsimi, rozvaznejsimi a predovsetkym mudrejsimi. Niet tragickejsie preziteho a doslova zbytocne premrhaneho zivota, ako ked si na jeho sklonku musime robit trpke vycitky, ze bol plny chyb a omylov, o ktorych vieme, ze sme sa ich mohli vystrihat. Uz velmi skoro si je potrebne uvedomit, ze neustale rozsirovanie poznania a intenzivne zbieranie skusenosti je jedinou uspesnou metodou na to, ako sa vyvarovat mnozstva chyb, omylov a nespravnych rozhodnuti.   

Zivot je ireverzibilnym procesom, a to znamena, ze nikto nam nemoze dat naspat roky, ktore pocitujeme ako stratene. V takom pripade je odchod z neho najvacsou, priam neznesitelnou psychickou bolestou. Odchadzat z tohto sveta s pocitom, ze sme vsetko, co nam zivot ponukal, premeskali a prenechali len manipulaciam a rozhodovaniam inych, je najhorsim predpokladom pre lahku smrt, pre odchod z tohto sveta vo vyrovnanosti a pokoji!

Preto zacnime uz dnes pracovat na pozdvihnuti a upevnovani nasho prirodzeneho a zdraveho sebavedomia, lebo len to nam moze pomoct naucit sa realizovat nas zivot s najmensim mnozstvom chyb a omylov. Ak sa naucime byt isti si sami sebou, budeme sa vzdy vediet aj spravne rozhodnut.

        V tomto zmysle prezivajme nas zivot s pocitom, akoby sme uz zajtra mali ukoncit nasu cestu nim. Nech sa tento pocit stane imperativom toho, aby sme konali a hovorili len to, co naozaj chceme my sami. Iba v takom pripade mozeme dat kazdemu nasmu dnu kvalitu a spokojnost.

Ak niekedy mame pocit, ze nam k tomu chyba potrebna energia a citime sa slabi a nekoncentrovani, pokusme sa urobit nasledovne (je to moja osobna skusenost a vzdy, ked mam pocit, ze mi chyba energia alebo sa psychicky necitim optimalne, tak to urobim). Zajdime si celkom sami do lesa a sustredme sa na vibracie a energie, ktore vychadzaju zo stromov. Zastavme sa medzi stromami na mieste, kde sa citime uplne neruseni a ktore sa nam mimoriadne paci a nas okuzluje. Pokusme sa stromy vnimat s poloprivretymi ocami, akoby boli jednym celkom, jednou bytostou a zacnime s nou v myslienkach komunikovat ako s partnerom, ktory nam moze dat cast zo svojich priam nevycerpatelnych energii. Zotrvajme tak niekolko minut a vyzenme pritom zo srdca vsetky negativne myslienky a zabudnime nase starosti. Vnimajme len korenistu vonu lesa, sumenie listov, spev vtakov, cvrlikanie cvrckov a uzivajme na kozi lesny vanok. Zabudnime aspon na cas na vsetky problemy a starosti. 

Ak sa tymto sposobom dokazeme s lesom spojit, “vpustit ho do seba” a naplno ho precitit, nabijeme sa jeho energiami takou mierou, ze jej blahodarne ucinky v nas dlho vydrzia. Vzdy vtedy, ked sa zas budeme citit slabi a “prazdni” a v danej pritomnosti nebudeme mat moznost zajst si do lesa, aspon privrime na niekolko chvil oci a snazme sa vyvolat presne tie iste pocity, ktore sme zazivali v lese. Aj tato technika “nabijania sa” nam pomoze a zdvihne nasu energeticku hladinu. “Byt naplno tu”, po cely den, je najdolezitejsim predpokladom toho, aby sme mohli byt optimalne koncentrovani. Len ked nasa koncentracia a dynamika je “tu”, nebudeme robit zbytocne chyby a zaroven signalizujeme inym, ze s nami musia pocitat a ze sa nestaneme ich lahkou koristou. Kto nerobi chyby, ten uziva nielen u svojich priatelov respekt a obdiv, ale aj u svojich nepriatelov. 

Zivot bez chyb je jednoduchsi, lahsi a predovsetkym hodnotnejsi. Kto nerobi chyby a vyzaruje sebaistotu a sebadoveru, toho nemozno odsunut na vedlajsiu kolaj zivota a ani ho nemozno zabudnut a vyradit z "prevadzky". Ludia, ktori nerobia chyby, su schopni svoje sily a energie lepsie a efektivnejsie mobilizovat a preto vedia aj lepsie obhajovat a realizovat svoje vlastne predstavy o zivote. 

Pochopitelne, ze vsetci mame pravo robit chyby a vsetci ich aj robime. No ide o to, aby sme sa z nich dokazali rychlo poucit, vztiahnut konzekvencie a neopakovali ich. V takom pripade su chyby uzitocne. Ostatne aj priroda sa neprestajne dopusta chyb. Len v ich dosledku je mozna evolucia, a to na zaklade znameho fenomenu mutacie a selekcie. Chyby sa takto stavaju jej vyznamnym faktorom. 

Ak vsak o sebe vieme, ze chyby robime casto, neospravedlnujme sa a nehovorme si, ze to nie je az take zle a ze chyby robi kazdy. No predovsetkym si nikdy nenahovarajme, ze sme urobili len malu chybu, ked dobre vieme, ze bola velka a takisto si pri nasich chybach dodatocne nekonstruujme polahcujuce okolnosti. A pri malych chybach si zas nehovorme, ze sa predsa vobec nic nestalo. Kazda chyba si zasluhuje nasu sebakritiku a naliehave vnutorne napomenutie. Na odstranenie nasich chyb je vsak najdolezitejsie, aby sme dokladne zanalyzovali situaciu, ktora viedla k tomu, ze sme chybu urobili. Len tak budeme v stave mnozstvo zbytocnych chyb zredukovat a dosiahnut kvalitnejsi a spokojnejsi zivot. To sa bezpochyby odrazi pozitivne aj na nasom zdravi a na nasom celkovom postoji k zivotu.   

Kto sa nedopusta chyb, ten ani nezvykne trpiet na neopodstatnene strachy a pozera sa plny optimizmu na zivot. Spravidla ma vo vsetkom daleko vacsiu odvahu, ako ludia neisti, ktori casto robia chyby a ktori sa takmer vzdy bojazlivo pozeraju na vsetky strany, kym sa po dlhom vahani k niecomu rozhodnu. Vahanie je nielen znakom neistoty, ale aj strachu z chybnych rozhodnuti. Nerozhodni a vahavi ludia nie su nikdy v stave rozhodnut sa k tomu, o com vedia, ze sa nejakym sposobom bud nepatri, alebo ide o cosi, co je originalne a neobvykle a kde je nutne aj rozumne riskovat.