Všetci proti AfD – „Demokratov“ vlády to dlho tešilo. Ale teraz to odrazu už začína byť dilemou ich „demokracie“

Politici AfD nie sú vymenovaní za predsedov výborov v Bundestagu, aj keď by to zodpovedalo ich podielu na hlasoch. Pracovníci ústavnej ochrany verejne varujú pred hlasovaním za AfD – čo je absurdné a antidemokratické!

Politici vládnej koalície chcú zabrániť tomu, aby AfD uplatňovala vplyv na Ústavný súd, hoci sami tento vplyv majú. Ústavní právnici navrhujú AfD zakázať. Je to v poriadku, je to tak múdre? Nie je!  Takto nefunguje a nesmie fungovať demokracia!

 Táto „demokracia“ v Nemecku (ale platí to aj inde na Západe) sa ocitá v hlbokom protirečení, lebo sa stáva „demokraciou“ len tých, ktorí teraz vládnu a CDU-CSU. Riskuje, ba čo viac, úplne straca svoju podstatu, pretože prestáva byť garantom občianskych slobôd aj pre inak zmýšľajúcich ľudí.

Posiela masy policajtov proti občanom, ktorí demonštrujú proti nezmyselným a škodlivým korona-opatreniam, zatvára do väzenia popieračov holokaustu, špehuje „extrémistov“, zakazuje isté spolky a združenia občanov a podobne.

Zrazu sú tu scény, ktoré východným Nemcom pripomínajú minulosť NDR, a všetkým Nemcom totalitu Nemecka, ktorá spôsobila 2. svetovú vojnu.

O to je všetko ešte ťažšie. Táto „demokracia“ nie je rozdelená len vo svojich cieľoch, ale aj jej občania sú rozdelení. „Demokracia“ teda nielenže čelí svojim odporcom nedemokratickými metódami, ale kritizujú ju dokonca už aj jej vlastní ľudia a potom sú odrazu pre ňu aj oni jej nepriatelia. To potom už ale nie je žiadna demokracia – lebo sa z nej stala iracionálna autorita!

Treba sa na to pozrieť aj očami „extrémistu“. Len čo povie, čo si myslí, tak „demokracia“ hneď z neho robí nepriateľa štátu a spoločnosti a začne jeho prenasledovanie (stačí pripomenúť len prof. Bhakdiho a súdne obžalovanie proti nemu) a neraz sa ocitne rýchlo vo väzení.

To samozrejme len dokazuje, že nemecká  vláda a jej „demokracia, chráni menšiny len vtedy, keď sa jej to hodí. V demokracii azda nikdy nebolo nepriateľa štátu, ktorý by sa nedovolával občianskych slobôd. A to aj v prípade, že je obvinený z toho, že práve tieto práva chce iným zobrať.

Strata dôvery (pravdepodobne väčšiny Nemcov) v Úrad na ochranu ústavy

„Napadnutá demokracia“ preto stojí pred nesplniteľnými úlohami. Musí zasiahnuť, ale musí byť aj presvedčivá, spravodlivá, opatrná a dôveryhodná. To už ale dávno nie je – bývalá kancelárka s diktátoskými črtami Merkel to strašne zničila.

Nedávno celé dni občania diskutovali, kde sa to Nemecko len dostalo, keď na udanie riaditeľa školy policajti vyviedli  žiačku z triedy, pretože zdieľala video, v ktorom malí modrí (modrá je farbou AfD) Šmolkovia hovoria, že Nemecko je ich vlasťou (pre riaditeľa-„psychopata“ to zrejme už bol akt nebezpečného rasistického nacionalizmu).

Až po niekoľkých dňoch úrady oznámili, že nadväzujú na informáciu, že vraj dievča vyvesilo symboly pravicových extrémistov, nie Šmolkov. V tom čase už bola ich „informačná vojna“ ale totálne prehratá.

Potom „demokrati“ urobili ďalšiu veľkú chybu:

Minister vnútra a minister školstva Meklenburska-Predpomoranska kategoricky obhajovali učiteľov a policajtov, hoci sa dá očakávať, že v prípade ideologických pochybení škola okamžite nezavolá políciu, ale rieši to sama. Napadnutý štát (jeho „demokracia“) si takto len robí medvediu službu, keď umožňuje takéto zmätky a zveličovanie a pretáčanie faktov. A čoraz viac potom stráca aj tých, ktorí mu ešte verili!

Podobne je to aj s rozdeľovaním predsedov výborov v Bundestagu. Neexistujú žiadne stanovené pravidlá, frakcie sa vždy dohodli. Toto už odrazu nefunguje, keď prišla do Bundestagu AfD. Začala sa jej okamžitá diskriminácia ostatnými stranami.

Katastrofálne pre „demokraciu“, že prípad však teraz rieši Ústavný súd. Ten je ale vplyvom „demokracie“ tiež zaujatý proti nej.

Z Úradu na ochranu ústavy počúvame len to, že AfD sa radikalizuje čoraz viac, no „dôkazy“ zostávajú utajené.

Čoraz viac občanov teda v prieskumoch spochybňuje neutralitu Úradu. Štát sa nemôže nečinne prizerať tejto strate dôvery, musí argumentovať verejne dostupnými dôkazmi. V opačnom prípade bude mať klasifikácia opačný účinok.

Každý, kto požaduje represívnu prísnosť voči AfD v liberálnej „demokracii“, nesmie zabúdať, koľko presnosti a jasnosti je na to potrebné. Inak Republiku pochovajú tí, ktorí ju chcú brániť – teda skvelí „demokrati“.

Toto je bieda a mizéria ich vraj najlepšej „demokracie“ v histórii Nemecka.

Začína to pomaly chápať aj mainstream, aspoň jeho časť – len vládne strany a CDU-CSU to ešte nepochopili!