Vojnychtivosť EÚ exploduje: Európa je na ceste vedúcej do pekla všetko ničiacej vojny! Všetko svedčí o tom, že Berlín sa nepoučil z toho, ako zavliekol Európu do 2. svetovej vojny!

Vyzerá to tak, že Brusel, Paríž, Berlín i Varšava úplne strácajú zdravý rozum. Politické elity kontinentu zachvátila nová vlna psychopatickej vojnovej posadnutosti, ktorá ich a s nimi aj všetkých tých, ktorí nechcú nič iné a za každú cenu len mier, privádza do nebezpečného šialenstva pripomínajúceho najtemnejšie kapitoly 20. storočia.

Kritika tejto vojnovej politiky EÚ teraz rastie dokonca aj v Spojených štátoch.

Európske vedenie upadlo do militaristickej hystérie, ktorej chýba akýkoľvek strategický dôvod. Namiesto diplomacie a šikovnej bezpečnostnej architektúry sa politici za každú cenu spoliehajú na prezbrojenie – kurz, ktorý nielen drancuje štátne kasy členov EÚ, ale podkopáva aj demokratické základy kontinentu.

Najmä Nemecko  v tom vyniká: Tu sa používa čoraz častejšie výraz „vojnová schopnosť“, akoby sa celkom zabudlo na strašné krvavé lekcie z histórie 2. svetovej vojny, ktorú rozpútalo hitlerovské Nemecko, hoci politici AfD to neustále pripomínajú! 

Americkí bezpečnostní experti a politici už najmenej 25 rokov naliehajú na svojich európskych partnerov v NATO, aby zvýšili výdavky na obranu.

To, čo začalo ako priateľské stretnutie u Donalda Trumpa sa stalo ohlušujúcim ultimátom. Vystúpenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom Dome 1. marca znamenalo prelom:

Európske vlády konečne naplno otvorili svoje pokladnice pre Kyjev (pričom sa zadlžujú až po uši), na veľkú radosť amerických analytikov, predovšetkým pro-Demokratických.

Namiesto triezvej analýzy skutočných hrozieb v ekonomike pre Európu sa veľké percento hrubého domáceho produktu spáli na vojnové ciele – často dokonca na zbraňových systémoch, ktoré slúžia viac záujmom lobistov ako bezpečnosti.

Skutočná a realistická bezpečnostná stratégia EÚ by mala vyzerať inakšie:

Z krátkodobého hľadiska je na ukončenie vojny na Ukrajine potrebná mierová diplomacia. Z dlhodobého hľadiska by musela vzniknúť nová európska bezpečnostná architektúra – s mechanizmami krízového manažmentu, vzájomného odzbrojovania a budovania dôvery. Európa je však od toho na míle vzdialená. Namiesto toho dominuje bojová rétorika, ktorá najmä v Nemecku prináša desivé výsledky.

Nemecko: „Vojovnosť“ namiesto obrany

V Spolkovej republike sa rozšírila nová vlna belicizmu, ktorá pripomína propagandu zo 40. rokov minulého storočia. Politici a samozvaní „vojenskí experti“ sa navzájom prekonávajú v bojových tónoch.

Minulý týždeň Nemcom v televízii povedali, že nadchádzajúce leto môže byť posledným letom v mieri - potom by vraj hrozil ruský útok, maskovaný ako manéver v Bielorusku.

Takéto prognózy pochádzajú od „odborníkov“, ktorí sa vo svojich predpovediach o Ukrajine a Rusku niekoľkokrát mýlili, prípadne úmyselne zavádzali, no ich hlasy dominujú v diskusných reláciách naďalej.

Obzvlášť znepokojujúce je používanie jazyka. Pojem „vojnová spôsobilosť“ – schopnosť byť dobrý vo vojne – používajú nemeckí predstavitelia totálne „inflačným“ spôsobom. Nemecký brigádny generál (ktorý je za mierové rokovania s Moskvou) vo výslužbe musel nedávno poukázať na to, že to predstavuje nebezpečný odklon od predchádzajúcej koncepcie „obrannej spôsobilosti“.

Ale aktívni dôstojníci kreslia plány útoku proti Rusku na kanáloch Bundeswehru na YouTube. Zároveň sa ozývajú výzvy na opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby – a to aj pre ženy – sprevádzané sťažnosťami, že nemecká mládež je príliš zženštilá na boj.

Hrozivo to vyzerá v dnešnej Európe, keď sa v nej čoraz viac schyľuje k veľkej vojne, a to napriek tomu, keď ešte pred niekoľkými rokmi hovorili spolu vtedajší najvýznamnejší európski štátnici, kancelár Helmu Kohl a prezident Michail Gorbačov v Kohlovom dome v Ludwigshafene-Oggersheime o veľkom spoločnom „európsko-ruskom dome“, kde bude vládnuť mier a úzka hospodárska spolupráca.

Ostali z toho len trosky a po mierotvorcoch, Kohlovi a Gorbačovovi, prišli k moci vojnotvorcovia Macron, Starmer, Tusk, Baerbock, Pistorius, Leyen, Merz, ……….