Vo Vatikáne prekvitá zakázaná láska a lož. A nielen za jeho múrmi, ale aj…….

Katolícky klérus pozostáva z mužov, ktorým vládnu skostnatelí starci v kardinálskych klobúkoch, zaťažení stredovekou spráchnivelou dogmatikou, ktorá hlása skryte, neraz i otvorene, nenávisť k sexualite ženy a ešte väčšiu nenávisť k homosexualite. Napriek tomu je obrovské množstvo kňazov homosexuálne orientovaných. Koľko ich je naozaj, to je jedno z najprísnejšie strážených tajomstiev Vatikánu.

Viac ako 12 rokov pracoval teológ a publicista Krzysztof Charamsa v Ríme vo vatikánskej Kongregácii pre doktrínu (ochranu a čistotu) viery. Svoju homosexualitu zatajoval a pritom trpel vnútorne pre jej odmietanie cirkvou.

Napokon ale nevydržal a spôsobil veľky škandál, keď sa  v predvečer Biskupskej synódy v októbri 2015 v Ríme verejne vyznal z homosexuality a médiám predstavil svoju veľkú lásku, kňaza Eduarda Planasa. Krátko potom bol suspendovaný ako kňaz.

Na základe svojich skúseností a poznatkov ako insider z vysokých cirkevných kruhov je presvedčený, že približne polovica všetkých katolíckych kňazov je homosexuálna. Je to neuveriteľné číslo, ale je to realita.

Vatikán je hniezdo najväčšieho pokrytectva, klamania a zamlčiavania a prekrúcania faktov. Vo Vatikáne i v Ríme sú klerikálne, mafiánsky šrukturované homosexuálne spoločenstvá. O nich a o ich sexuálnych praktikách informoval Charamsa talianské médiá a prízvukovl, že nikdy nebol ich členom. Hovorí naozaj doslova o členstve a o príslušnosti k takým zatajovaným štruktúram v radoch klerikoch a sú medzi nimi i vysokí cirkevní hodnostári.

Charamsa tiež povedal: „Ak dvaja kňazi majú úzky priateľský kontakt, je vysoko pravdepodobné, že sú homosexuálnym párom“.

Opísal aj svoje prvé homosexuálne partnerstvo s talianskym kňazom, ktorý sa do neho zamiloval a mu vyznal lásku, ktorú opätoval:

„Keď sa na ten čas spätne pozerám, tak to bolo veľmi ťažké odobie pre nás oboch. Boli sme súčasťou neľudského cirkevného systému, ktorý pokladá za ťažký smrteľný hriech to, keď sme chceli byť tým, čím naozaj sme.

 Pre mňa bolo ale najhoršie to, že môj partner nedokázal užívať našu lásku bez výčitiek svedomia – na ktoré ho cirkev naprogramovala – ani v krátkych chvíľach slobody, ktorá nám bola dožičená, keď sme boli sami. Cirkev ho neprepustila ani len na niekoľko sekúnd zo zajatia, do ktorého vtiahla jeho dušu. Okrem toho tam bol aj neprestajný strach z odhalenia.“

Zmienený kňaz nebol jediným mužom, zasväteným bohu, v živote významného teológa Charamsu, s ktorým zdielal spoločné tajomstvo byť homosexuálom. Pôsobil aj v Poľsku, Švajčiarsku, Španielsku, Nemecku a všade tam stretol veľa kňazov, ktorí boli homosexuáli. Zažil, že boli skvelými pastiermi duší a takmer všetci mali oveľa lepší prístup k svojim ovečkám, ako tzv. normálni kňazi, z ktorých nejeden bol psychicky narušený a zneurotizovaný práve preto, že sa snažil dodržiavať neľudský celibát.

Charamsa tvrdí aj to, že počas pontifikátu Nemca Benedikta prepukla v kléruse homosexualita tak extrémne, ako nikdy predtým v novoveku. A to napriek tomu, že tento pápež nenávidel homosexuálov tak, ako sotva iný pápež pred ním.

Hovorí:

„Žil som dlho v centre pokrytectva, zloby a nelásky(vo Vatikáne)“.

Cesta životom viedla Charamsu k inkvizícii (ide o modernú pokračovateľku stredovekej inkvizície), ktorou Kongregácia pre doktrínu viery zaiste je. Stať sa jej členom bolo jeho snom už ako žiaka. Sníval o tom, že sa raz stane veľkoinkvizítorom. Vtedy, i nekôr v mladíckych rokoch naivne entuziasticky veril na neomylnosť a svätú čistotu cirkvi. Až oveľa neskôr sa dostavil pocit, že akoby predal svoju dušu démonom a že v podstate sa stal súčasťou mocnej Tajnej služby Vatikánu.

Táto Kongregácia má najdokonalejšiu a najväčšiu špionážnu sieť na svete  a prísne stráži to, čo pápež a cirkev prehlásia za PRAVDU, aj keď je to vyslovená lož. To všetko objavil až oveľa neskôr. Predtým však bolo jeho najväčším želaním, aby mohol slúžiť priamo pápežovi, Josephovi Ratzingerovi ako jeho pravá ruka. Splnilo sa mu to.

Prišiel však čas, keď sa mu v hlave rozjasnilo a keď si naplno uvedomil  v akom slizkom a odpornom väzení žil.

Precitol a našiel odvahu sa z neho vyslobodiť a dnes žije úplne normálnym životom v Španielsku a žije tam aj so svojou láskou, tiež suspendovaným kňazom. Sú veľmi šťastní v Barcelone, kde sa momentálne stará o 19 prekladov svojej knihy o Vatikáne a homosexualite, ktorá už vyšla v Taliansku.  

Má 44 rokov a hovorí, že až teraz žije naozaj a v slobode. Predtým žil v otroctve ducha a v klamstve. Prednáša a pripravuje ďalšie knihy o podlostiach a o skutočnej realite Vatikánu a katolíckej cirkvi.

Už len dodám, že v radoch evanjelickej cirkvi nie je ani zďaleka toľko homosexuálov. Evanjelickí kňazi sa môžu ženiť. To ukazuje, že obrovská časť katolíckych kňazov a klerikov sa stala homosexuálnymi takpovediac len z núdze a proti svojej pôvodnej sexuálnej orientácii. 

Nútený celibát katolíckej cirkvi je preto zločinom proti ľudskosti a prirodzenosti.