Vládna koalícia v Berlíne čoraz viac ruinuje nemeckú ekonomiku a vháňa ju do „bezvýznamnosti“!

Kombinácia viacerých faktorov, z ktorých mnohé sú spôsobené nesprávnou ekonomickou, zahraničnou a klimatickou politikou, spôsobí čoskoro trvalé zničenie hospodárskych základov Nemecka. 

Ak sa v tomto smere nič nezmení, tak Nemecko navždy stratí status „bohatého priemyselného národa“.

Boli časy, keď „Made in Germany“ znamenalo vysokú kvalitu a ľudia boli ochotní zaplatiť za nemecké produkty aj vyššiu cenu. Výrobné remeslá a priemysel v Nemecku dodnes žijú z tejto dobrej povesti. Ale konkurencia na svetových trhoch je veľká, a produkty iných sú citeľne lacnejšie ako nemecké.

Dôvodom sú porovnateľne vyššie mzdy a platy v Spolkovej republike ako inde,  nespočetné byrokratické požiadavky pri nových priemyselných projektoch, tak typické pre Nemecko a extrémne vysokých ceny energií.

Keď má priemyselný štát, akým je Nemecko, ministra hospodárstva, ktorému chýba základné chápanie fungovania ekonomiky, tak sa to veľmi rýchlo prejaví na jej prosperite. 

A to o to viac, ak taký minister má väčší záujem o presadzovanie ideológiou riadenej hospodárskej politiky, ako o blaho občanov. Niet sa teda čomu čudovať, že namiesto júnového zníženia produkcie v N emecku o 0,5 percenta (ako ekonómovia očakávali), tak to bolo celých 1,5 percenta.

Azda ešte horšie ako samotný pokles produkcie sú však pretrvávajúce pesimistické očakávania expertov v druhom polroku. 

Kríza má dokonca dopad aj na väčšinou medzinárodne aktívne spoločnosti DAX. Pretože hoci väčšina z nich vykázala v druhom štvrťroku nárast tržieb a ziskov, tak tieto boli u viac ako polovice pod úrovňou inflácie. To znamená, že v reálnom vyjadrení došlo k poklesu. A tak ešte viac sa zvyšuje snaha mnohých nemeckých firiem migrovať – predovšetkým kvôli šetreniu nákladov.

Dalo by sa to povedať sarkasticky aj takto: Kto dnes ešte investuje v Nemecku, ten môže svoje peniaze radšej hneď spáliť.

Takmer nič o tom ale nepíše nemecký mainstream – ten zamlčiava katastrofálnu situáciu v nemeckej ekonomike.

Pri uvedomení si toho, aké dôležité sú pre nemeckú ekonomiku energeticky náročné odvetvia (chemický, farmaceutický, sklársky, kovový a papierenský priemysel), tak je jasné aj to, že doslova umelé zvyšovanie cien energií politikmi (vrátane vysokých daní za energie, sankcií proti ruskému energetickému priemyslu) nevyhnutne núti tieto kľúčové nemecké priemyselné odvetvia presúvať sa do zahraničia, ako to už istý čas robí napríklad svetový nemecký chemický veľkokoncern BASF, a to predošetkým do Číny.

Vyhliadky spoločností v týchto odvetviach do budúcnosti navyše nie sú práve ružové. Rastúca závislosť na vetre a slnku pri výrobe energie zhoršuje energetickú neistotu a zvyšuje aj pravdepodobnosť rozsiahlych výpadkov. To si pochopiteľne žiadna z týchto spoločností nemôže dovoliť.

Zdá sa, že koalícia kancelára Scholza robí všetko, čo je v jej silách, aby tieto odvetvia z Nemecka vytlačila. 

Politici tým však ničia aj priemyselnú veľmoc Nemecko. Bez tejto veľmoci, ktorá vo svojej oblasti vytvára aj množstvo pracovných miest, však Nemecku hrozí, že skĺzne do relatívnej ekonomickej bezvýznamnosti a bude hrať len v nízkej lige s krajinami ako napríklad Turecko, Tanzánia alebo Keňa.

A to všetko pre nejaké nepozemské zelené utópie, ktoré by sa mohli dosiahnuť pravdepodobne iba prostredníctvom masívneho zníženia globálnej populácie.

Ak to teda inak nepôjde, tak možno očakávať, že globalisti napokon rozbehnú túto alternatívu!