Víry môžu byť aj užitočné a k nám "dobré"

Víry sú, práve tak ako aj baktérie, nositeľmi infekčných ochorení a ťažkých nákazlivých chorôb. Ako tzv. virióny sa šíria od buňky k buňke, ale rozmožovať sa dokážu len vo vnútri určitých buniek. Až od druhej polovice 19. storočia sa stalo známe, že sú samostatnými biologickými útvarmi. 

Opisy virologických ochorení sú však oveľa staršie, práve tak, ako aj ich ošetrovanie a liečenie. Z Mezopotámie poznáme texty zákonov z času okolo roku 1000 p. n. l., ktoré popisujú čo musia urobiť majitelia psov, ktoré ochoreli na besnotu. Z egyptských hieroglyfov sú známe texty, ktoré veľmi pravdepodobne hovoria o polyo-infekciách.

Víry samotné nie sú buňkami a v podstate pozostávajú len z genetického kódu, ktorý musia dostať do vhodnej buňky, kde preprogramujú jej produkciu na to, aby produkovala len záplavy ich dvojníkov.

My však poznáme aj "dobré" baktérie - napríklad v črevnej flóre, ktoré čistia naše hrubé črevo. Naproti tomu víry sa dlho považovali len za veľkých a nebezpečných záškodníkov, ktoré ohrozovali ľudí, zvieratá, neraz dokonca aj rastlinný svet a často im prinášali smrť.

Prišiel však čas, keď veda objavila aj "dobré" a či správnejšie vyjadrené, víry, ktoré sú pre nás užitočné. Užitočné sú také, ktoré napádajú patogénne baktérie a ich ničia. Takými vírmi sú napríklad T4-fágy, ktoré nás tak nepriamo chránia pred istými ochoreniami. Dokonca aj dobre informovaní záhradkári poznajú určité užitočné víry, ktoré nasadzujú proti škodcom, a tak si chránia úrodu.