Veľmi zvláštne: Svetlo je neviditeľné

Hoci je svetlo pre nás absolútne neviditeľné, tak ho za istých okolností predsa len vidíme.

A to je len jedno z mnohých tajomstiev svetla. Jeho existencia  v dvojakej forme – raz ako vlna, inokedy zas ako častica je pre vedcov už veľmi mnoho rokov neriešiteľnou záhadou.

Ide tu o logický paradox, ktorý dosiaľ nedokázal vysvetliť aj najgeniálnejší vedec.

Svetlo totiž vidíme len vtedy, keď ho hmota absorbuje – to znamená, keď ho „zničí“. Pritom vo veľkej väčšine prípadov ho táto hmota znova zrodí. Ide o to, že hmotou absorbované fotóny svetla vyvolajú emisiu iných fotónov z hmoty. A len preto vidíme objekty.

To znamená, že pokiaľ vyžarované svetlo nedopadne na nejaký hmotný objekt, tak ostáva neviditeľné.

Prvým vedcom, ktorý robil dlhodobé výskumy a analýzy svetla bol Isaac Newton. Všetky poznatky zhrnul v monumentálnom vedeckom diele Opticks, vydanom v roku 1704.

Bol prvým fyzikom, ktorý jasne a presvedčivo postuloval svetlo vo svojej svetelnej korpuskulárnej teórii ako pohyb častíc. Tým objavil Newton jednu jeho formu a fyzika to akceptovala viac ako dve storočia, ako jediné vysvetlenie fenoménu svetla.