Veľký rizikofaktor rakoviny: Stav duše a hormonálne poruchy

Kto dáva pozor na svoju psychu a udržiava ju v stave harmónie, to znamená bez negatívnych emócií, ten spravidla nedostane rakovinu. Ľudská psycha je totiž dynamickým stavom, ktorý sa neustále mení v závislosti od situácií, v ktorých sa človek nachádza a od vplyvov životného prostredia. Medzičasom je potvrdené početnými odborníkmi, že stav duše extrémne rozhoduje o tom, či organizmus ochorie na rakovinu alebo nie.

Duševný stav veľmi ovplyvňuje náš nervový systém. Predovšetkým jeho vegetatívnu časť, ktorá je od vôle fakticky nezávislá a riadi automaticky niektoré aktivity organizmu. A významne ovplyvňuje tiež hormonálne aktivity v organizme. Trvalé stavy strachu, beznádejnosti, zúfalstva a či strata milovaného človeka, ale aj hlodavá a pretrvávajúca závisť a nenávisť - to všetko pôsobí negatívne na stav duše a je aj veľmi často spúšťacím impulzom pre vznik rakoviny.

Dlhodobé štatistiky hovoria jasnou rečou, že rakovinové ochorenia sú vo veľkej miere podmienené psychickými faktormi. Lekárska veda potvrdzuje aj to, že hormóny ovplyvňujú rast rakoviny a neraz ju i vyvolajú. Hormóny teda podľa toho musia pôsobiť aj ako kokarcinogénne faktory (kokarcinogénna je látka, ktorá sama o sebe rakovinu nespôsobuje, ale len v kombinácii s niečim iným).

Napríklad potkany nedostanú prsnú rakovinu, ak sa do ich organizmu vstrekne desať miligramov metylcholantrénu. Ak však dodatočne dostanú LTH , čo je hormón prsných žliaz, tak vznikajú u nich rakovinové tumory.

Prsná rakovina žien vo veku 25 až 45 rokov vzniká z veľkej časti z dôvodov nadmerného vylučovania hormónov v čase puberty. To je veľmi nový poznatok.

O rakovine vieme aj to, že je chorobou modernej doby.

Je ale pravdou aj to, že prípady rakovinových ochorení poznala už antika, ale boli neporovnateľne zriedkavejšie, ako v súčasnosti. Je tiež maximálne pravdepodobné, že ani neandertálsky pračlovek a ani cromagnonský človek rakovinu nepoznali.

Takmer u všetkých druhov zvierat spôsobujú isté hormonálne poruchy rakovinu, a to nezávisle od geografickej situácie, od génov a vírov. Ide tu buď o nadmerne zvýšenú činnosť rast podporujúcich hormónov, alebo v druhom prípade o narušenú činnosť rast blokujúcich hormónov.