Veľké poklady z kozmu, ktoré prichádzajú na Zem zadarmo

Medzi planétami Jupiterom a Marsom sa nachádza kozmický prstenec, známy ako asteroidový pás. Tvorí ho viac ako polmilióna kozmických objektov, ktorých veľkosť sa pohybuje od celkom miniatúrnych až po takzvané trpaslíčie planétky.

15. februára 2013 sa pohyboval jeden takýto kozmický objekt o hmotnosti približne 12 000 ton, rýchlosťou takmer 70 000 kilometrov za hodinu, smerom k Zemi. Jeho približná veľkosť odpovedala menšiemu rodinnému domu. Žiadna hvezdáreň na svete objekt nespozorovala. Po jeho vstupe do našej atmosféry zanechával za sebou extrémne žiarivú stopu, aby následne s ohlušujúcim treskom explodoval. Pri explózii zažiaril 30 násobne jasnejšie ako žiari Slnko a jeho úlomky pristali v okolí miliónového ruského mesta Čeljabinsk. Tlaková vlna, ktorá pri jeho výbuchu vznikla, poškodila mnoho domov a 1500 ľudí utrpelo poranenia. Energia, ktorá sa pri explózii uvoľnila, odpovedala tridsiatim atómovým bombám, ake boli hodené na Hirošimu. 

Ak sa pozrieme na štatistiky astrofyzikov, tak našu planétu zasiahne len raz za 10 000 rokov asteroid, ktorý by mohol spôsobiť veľkú katastrófu. Také nebezpečie predstavujú nebeské telesá, ktoré majú priemer aspoň 30 metrov. Na druhú stranu existuje aj veľké množstvo meteoritov, ktoré Zem každoročne bombardujú. Keď vezmeme do úvahy len tie, ktorých hmotnosť je aspoň 100 gramov, tak ich je v priebehu roka 19 000, ktoré nás zasiahnu.

Medzičasom sa stalo viacero ľudí naruživými hľadačmi a zberateľmi týchto neobyčajných trofejí a či doslova skutočných kozmických pokladov.

Najbohatším človekom v tomto smere je Nemec Thomas Grau. Nikto na svete nevlastní z týchto vzácnych pokladov viac ako on. Našiel ich už 32 - všetky v Európe. Nezaujíma ho len samotná "poľovačka" na túto korisť, ale fascinuje ho veľmi aj samotné zloženie týchto kozmických poslov. Ako sám hovorí, prvý dotyk s nejakým úlomkom zo vzdialených hlbín kozmu, v ňom vyvoláva zakaždým husiu kožu.  

Ich vek je okolo 4,6 miliárd rokov, takže pochádzajú z doby, keď vznikali planéty našej slnečnej sústavy. Až  86 percent meteoritov pozostáva z chondritov. Tento názov pochádza z názvu chondrula, čo sú malé silikátové guľôčky, ktoré sú uzavreté v jemnozrnovej hmote meteoritov. Chondrity možno považovať istým spôsobom za kozmický sediment. 

Ostali ako zvyšok - zvyšná hmota - pri vzniku našej slnečnej sústavy. Analogicky ich možno prirovnať k zvyšnej múke, ktorá ostane na stole, keď pekár mieša cesto pri zhotovovaní pecňa chleba a posypáva ho múkou.

Jediný gram z meteoritu má cenu okolo 6 000 eur, zlato tej istej hmotnosti, len 30 eur. Ak niekto je majiteľom jediného kila meteoritov, tak má majetok v hodnote 6 miliónov eur.