Vedcom sa podaril prvý veľký úspech pri skúmaní záhadnej antihmoty

Fyzikom zo švajčiarskeho CERN-u sa podarilo po prvý raz ochladiť antivodík pomocou laseru. Bol tak dosiahnutý významný fascinujúci vedecký míľnik na ceste k odhaleniu tajomstva antihmoty.

Kozmológovia a fyzici sa už dlho zaoberajú s tým, prečo existuje niečo a prečo to nie je naopak:

Prečo nie je všade len  nič.

Vyjadrené inakšie:

Prečo vôbec existuje v našom kozme hmota, keď sa podľa fyzikálnych zákonov mali krátko po veľkom tresku (keď vznikla hmota i antihmota) hmota s antihmotou navzájom eliminovať – zničiť - a následne tak malo „existovať“ len nič.

Štandardný model atómovej fyziky a fyziky častíc nám nedokáže zdôvodniť prečo a ako prišlo po veľkom tresku k narušeniu takzvanej CP-symetrie.

Teraz sa v CERN-e po prvý raz podarilo antivodík pomocou laserového lúča zabrzdiť v pohybe, a tak ho ochladiť na teplotu blízku absolútnej nule.

Išlo o experiment s názvom Alfa. Jeho vedúci Jeffrey Hangst povedal, že išlo o najťažší a najkomplikovanejší pokus, aký kedy bol v CERN-e urobený.

Z pohľadu fyziky je nesmierne ťažké vyprodukovať také zloženie svetla vyžarujúceho z laseru, aby prišlo k interakcii s vodíkom. A v prípade antivodíka je to ešte oveľa ťažšie.  

Dosiahnutie takého stavu u antivodíka, že je ochladený takmer na absolútnu nulu potom umožňuje oveľa precíznejšie merania jeho vnútornej štruktúry, ako aj jeho „správania sa“ pod vplyvom gravitácie.  Keď sa následne výsledky týchto meraní porovnajú s tými istými meraniami normálneho vodíka, tak sa začnú ukazovať rozdiely medzi hmotou a antihmotou.

Vedci sú teraz presvedčení, že ak pôjdu ďalej touto cestou, tak napokon objavia tajomstvo narušenia CP-symetrie, ktoré sa udialo po veľkom tresku a tým sa odhalí aj záhada, prečo existuje hmota a čo sa stalo s antihmotou.