Veda objavila mimoriadne mysteriózne číslo, ktoré sa objavuje všade vo vesmíre, a to v rôznych súvislostiach

Toto neobyčajne obrovské číslo, ktoré sa neustále objavuje v kozmických súvislostiach, a to tak v mikrokozme, ako aj makrokozme, spôsobuje matematikom, fyzikom, astronómom i kozmológom doslova bolesti hlavy.

Neexistuje vôbec žiadny názov pre toto záhadné číslo, ktoré má po čísle jedna až 40 núl. Ale možno nám to môže povedať niečo o povahe kozmu a jeho zákonitostiach. Aspoň to je tvrdenie takzvanej  „hypotézy veľkého počtu“.

Je to len veľmi pozoruhodná náhoda, že toto číslo sa vynára v nespočetných súvislostiach, alebo má 10 na 40  nejaký hlbší fundamentálny  význam?

Ešte v januári 1919 publikoval nemecký matematik a fyzik Hermann Weyl odbornú esej s názvom „Nové rozšírenie teórie relativity“. V kapitole názvu „Problém hmoty“ uviedol nasledovné:

„Musím sa dotknúť druhého bodu, kým prejdem k explicitným výpočtom. Faktom je, že na elektróne sa objavujú čisté čísla, ktorých veľkosť je úplne iná ako 1; teda pomer polomeru elektrónu ku gravitačnému polomeru jeho hmotnosti, ktorý je rádovo 10 na 40; pričom ale aj pomer elektrónového polomeru k polomeru kozmu môže mať podobnú rádovú veľkosť.“

Pod polomerom kozmu má Weyl na mysli polomer pozorovateľného kozmu – teda hodnotu, o ktorej ľudia vtedy ešte len začínali špekulovať. Vďaka práci Einsteina, Lemaîtra, Hubblea a spol. sa ukázalo, že vesmír nie je nekonečne veľký a starý, ale má začiatok v čase a predtým bol menší ako dnes. Iní výskumníci ako Arthur Eddington alebo Paul Dirac, podobne ako Weyl, sa inšpirovali novými poznatkami a našli podobné kombinácie základných parametrov, 

ako je tento vzorec: 

c krát t lomeno re (rádius elektróna) rovná sa približne  10  na 40

Ak vynásobíme rýchlosť svetla c vekom kozmu t a vydelíme to polomerom elektróna, dostaneme  opäť hodnotu približne 10 na 40. Rovnaký výsledok dostaneme napríklad, ak vypočítame pomer elektrostatickej sily ku gravitačnej sile medzi protónom a elektrónom.

Znamená to tiež niečo? A keď áno, tak čo je to potom?

Britský fyzik a nositeľ Nobelovej ceny Paul Dirac bol presvedčený, že výskyt týchto veľkých čísel nemôže byť náhoda. Podľa neho napríklad hodnota gravitačnej sily nebola konštantná, ale nepriamo úmerná veku kozmu. Rovnako má platiť, že hmotnosť kozmu je nepriamo úmerná druhej mocnine jeho veku.

Alebo povedané inak a trochu zjednodušene:

To, čo vnímame ako prirodzené konštanty, ako napríklad hodnotu gravitačnej konštanty G, sú v skutočnosti časovo závislé veličiny, ktoré sa od Veľkého tresku zmenili. A preto musí existovať aj súvislosť medzi vekom a veľkosťou kozmu a ďalšími parametrami – súvislosť, ktorá sa ukazuje vo veľmi častom výskyte extrémne veľkého čísla 10 na 40.

Kľúč k pochopeniu kozmu?

To znie na prvý pohľad trochu pochybne; možno viac ako mágia s číslami a menej ako skutočná veda.

Ale je to naozaj také prekvapujúce, že pri výpočtoch s rôznymi kozmologickými a fyzikálnymi parametrami získame také obrovské veľké čísla a či predovšetkým jedno 10 na 40?

Najmä ak ide o čísla ako hmotnosť vesmíru či gravitačná konštanta, ktoré ani dnes nepoznáme tak dobre, ako by sme chceli!

V skutočnosti je v „hypotéze veľkého počtu“  ukryté viac, než by sa dalo očakávať.

V kozmológii je ale ešte veľa, čomu nerozumieme; napríklad temná energia alebo temná hmota. Nemáme úplný obraz ani o gravitácii, ktorá je v súčasnosti opísaná všeobecnou teóriou relativity, ale nedá sa zosúladiť s kvantovou mechanikou. To, čo nevieme, ponecháva priestor pre možný kozmos, v ktorom sa gravitačná konštanta v priebehu času mení. Údaje z pozorovaní to zatiaľ nemôžu vylúčiť, zatiaľ však neposkytli žiadne dôkazy.

Pravdepodobnosť, že hypotéza veľkého počtu je jednoducho matematickou kuriozitou, je zatiaľ značná. Nie je však ani zďaleka vylúčené, že kľúč k pochopeniu kozmu môže byť skutočne skrytý práve tam.