Veda dosiaľ neodhalila tajomstvo vzniku foriem objektov v kozme – nič nepoukazuje na to, že sa jej to podarí

Každý predmet je charakterizovaný svojou hmotnosťou, svojím volumenom a svojou formou. Zdá sa nám to všetko prirodzené a samozrejmé a sotva si niekto uvedomuje, že predovšetkým forma a jej vznikanie a jej rôznorodnosť je nevyriešená záhada. 

Pestrosť a rôznorodosť sveta, tak ako to každodenne pozorujeme a zažívame, je jedným z najväčších zázrakov, ktoré kozmos neustále vytvára.

Forma predmetov - samozrejme aj organizmov - nás fascinuje a vyvoláva v nás pocit, že niečo može byť krásne. Tvary objektov sú esenciou a obsahom nášho estetického vnímania a zároveň symbolom neuveriteľných kreatívnych schopností kozmu. Sú prejavom krásy, harmónie a príaťažlivosti.

Napriekm tomu, že prakticky nepretržite prichádzame prostredníctvom formy do kontaktu so všetkým, čo nás obklopuje a s čím komunikujeme, jej podstatu a princíp jej vzniku nevieme ani analyzovať ani definovať. Dokážeme ju fotografovať, namaľovať, v poézii nadšene  ospievať a či sochársky stvárniť, ale nemôžeme ju ani odmerať ani odvážiť a ani matematicky analyzovať a či vhodným vzorcom zadefinovať.

Sme v podobnej situácii, ako bol svätý Augustín, keď sa ho niekto opýtal, aby mu vysvetlil čo je čas a on po dlhej chvíli premýšľania odvetil: "Keď sa ma pýtaš čo je čas, tak ti na to neviem odpovedať - keď sa ma ale na to nepýtaš, tak viem čo čas je."
 

Forma objektov je niečo, čo má celkom iné vlastnosti ako hmotnosť, energia, impulz, teplota či elektrický náboj. 

Každá vec, ktorú naše zmysly vnímajú, sa vyznačuje istými fyzikálnymi vlastnosťami a pozostáva z určitých chemických látok. Nič z toho nás ale neupútava tak veľmi, ako jej vonkajšia forma, jej tvar. Pozrime sa z tohoto pohľadu na organizmus, ako je napríklad strom. Rastie a vyvíja sa, ak má dostatok svetla, tepla, energie a vody. Počas rastu nadobúda svoju charakteristickú formu. Keď odumrie, tak to, čo vytváralo jeho formu sa rozpadne a sa niekam "stratí".

Čo je ale forma objektov, v čom tkvie jej podstata a čo ju riadi a vytvára? 

Pokúsim sa to vysvetliť nasledovne. Forma je niečím, čo možno pomenovať ako poddajnosť hmoty alebo ako jej flexibilitu. Forma dáva nediferencovanej hmote výzor a špecifický obraz. Stvárňuje ju tým, že jej prepožičiava "tvár". Čo však formu vytvára, čo rozhoduje o tom, aká bude jej finálna podoba v nejakom objekte, to nevieme. 

Môžeme však s istotou tvrdiť, že podlieha nejakému organizačnému princípu, nejakému informačnému poľu, ktoré dá každému atómu, vytvárajúcemu stromy, rastliny, ľudí, zvieratá, presnú informáciu o tom, kde a na ktorom mieste má zaujať svoju pozíciu.
 

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že energia a hmota, ktoré spoločne vytvoria nejaký objekt, sa môžu prejavovať v nespočetných formách. Ešte ťažšie si je predstaviť to, ako sa vytvárajú tvary atómov. Najlepšie to môžeme vysvetliť pomocou zákonov kvantovej fyziky. Voľakedy bola predstava o kozme taká, že je  večný a že preto musia byť večné aj atómy v ňom.
 

Vytváranie foriem veda nazýva morfogenézou.
Antickí platonisti vytvorili veľmi pozoruhodnú ideu morfogenézy. Podľa nich sú všetky formy obsiahnuté v transcendentných pravzoroch alebo vo večných zákonoch matematiky, ktoré existovali ako večné idey už dávno pred vznikom kozmu.

Organizmy majú jednu veľmi pozoruhodnú vlastnosť - vlastnosť regenerácie. Všetci vieme, že ľudský organizmus regeneruje napríklad krv, kožu, zceľuje rany a polámané kosti. Mnohé nižšie organizmy sú dokonca schopné obnoviť celý svoj organizmus len z niektorej jeho časti. Napríklad z akéhokoľvek kúsku dážďovky môže vzniknúť nová dážďovka.

Regeneračné procesy dokazujú, že organizmy sú systémy, ktoré nemožno definovať len ako jednoduchú sumu ich jednotlivých častí. Tieto procesy sú zároveň aj najdôležitejším faktorom, prostredníctvom ktorého sa organizmus jednoznačne odlišuje od stroja a od prístrojov. 

Regeneračné procesy nám naznačujú, že organizmy sa neraz správajú ako hologramy (podrobne som sa o hologramoch zmienil v mojej knihe ZA PRAHOM 3. TISÍCROČIA, ktorú  som vydal v SR). Ak odstránime časť nejakého hologramu, tak potom táto časť je schopná opäť vytvoriť celý obraz holograficky zobrazeného predmetu, tak ako ho vytvoril pôvodný celistvý hologram.
 

Veľmi dôležitý je poznatok, že nie všetky biologické informácie, ktoré sú potrebné na výstavbu organizmu, sú zakódované v jeho génoch. 

Čím, alebo čo sú však "negenetické" biologické informácie? 

Ide eventuálne o informácie, ktoré v časopriestore nie sú vo fyzikálnej podobe, ale v transcendentnej? Na tomto mieste si povedzme, že gény, ktoré nejaký organizmus zdedí, sú príslušné pre syntézu proteínov. V priebehu morfogenézy organizmu prichádza k diferencovaniu buniek a rôzne bunky vytvárajú rôzne proteíny.

Zatiaľ však nikto nevie, v akom vzájomnom vzťahu sú voči sebe produkcia molekúl v organizme a jeho morfogenéza. V tejto súvislosti sa tu vynára veľmi dôležitá otázka. Ako je možné, že v správnom čase sa v správnych bunkách vytvárajú správne proteíny, a to naviac aj v potrebných množstvách? Isté je, že tu pôsobí vplyv, ktorý možno nazvať "štruktúro-formujúci účinok". Takéto vplyvy sa označujú aj ako pozičné informácie. Pozičné informácie informujú bunky o tom, na ktorom mieste organizmu sú tie-ktoré proteíny umiestnené, a tým im umožňujú správne reagovať.
 

Niektorí vedci sú toho názoru, že pozičné informacie sú determinované chemicky, a to prostredníctvom istých hypotetických chemických látok, nazvaných morfogény. Existujú však modely, ktoré popisujú ako sa môžu vytvárať. Niektoré z nich ukazujú ako vznikajú prostredníctvom fluktuácie poriadky. V určitom nestabilnom systéme, ktorý je v stave nerovnováhy, sa náhodné fluktuácie účinkom spätných väzieb môžu tak veľmi zosilniť, že za istých okolností nastane spontánne vytváranie štruktúr a foriem.
 

Napríklad pri niektorých chemických rekaciách, pri ktorých reagujú katalyticky aspoň dve látky, pričom je možná difúzia, vzniknú nové stabilné štruktúry. V podstate ide o vzniknutie systémov poriadku z pôvodného chaosu. 

Tým sa na záver dostávame k pojmu morfogenetických polí.

O nich tiež niekedy napíšem článok. Je to mimoriadne fascinujúca téma!