„Vďaka“ Merkel: 40 000 odmietnutých migrantov, ale vyhostených len 20 z nich!

Pred viac ako rokom sa zdalo, že spojenie CDU a CSU sa rozpadne. Predovšetkým v utečeneckej politike vládla medzi nimi hlboká nezhoda. Vtedajší šéf CSU Seehofer a Merkel, teraz tiež už exšéfka CDU, sa vtedy pri každom stretnutí politicky čoraz viac od seba vzďalovali.

Seehofer chcel presadiť, aby Nemecko odmietalo už na hranici takých azylantov, ktorí sa už uchádzali o azyl v nejakej inej EÚ krajine, ale napriek tomu prišli do Nemecka, kde opätovne žiadali o azyl. V priebehu roka ich bolo okolo 40 000. Kancelárka to striktne odmietala. Ich spor trval niekoľko mesiacov a napokon sa Merkel presadila.

Dala Seehoferovi prísľub, ktorý ale nedodržala. Povedala, že nechce, aby boli zmienení azylanti priamo na nemeckej hranici tvrdo a s násilím zadržaní, ale aby boli na čas prijatí a že po dohode s európskymi partnermi,  ich títo budú brať naspäť k sebe. Zatiaľ sa budú voľne pohybovať po Nemecku. To bolo podľa nej humánne voči utečencom – ale vyslovene nezodpovedné voči vlastnému národu, lebo to umožnilo, že v Nemecku odrazu boli aj takí utečenci, ktorí znamenali reálne nebezpečenstvo pre obyvateľstvo.

CSU oslavovala veľmi naivne kancelárkin sľub ako zmenu jej azylovej politiky a ohlasovala to ako svoje víťazstvo.

Ako sa však po roku ukázalo, tak Merkel zlyhala a sľub nedodržala. S veľkou väčšinou EÚ štátov nedosiahla žiadnu dohodu o tom, že budú azylantov brať naspäť.

Zo 40 000 migrantov, ktorých Merkel nechala ilegálne a bez dokumentov vstúiť na nemeckú pôdu, sa podarilo odsunúť späť do iných EÚ štátov  „až“ dvadsiatich – osemnástich do Grécka a dvoch do Španielska.

K tomu je nepotrebný akýkoľvek komentár. Už len to, že ani Seehofer a ani Merkel sa k tomu nikdy nevyjadrili - zrejme od hanby, lebo obaja hanebne a nezodpovedne zlyhali.