V USA sa konečne začalo pozorne natŕčať uši do Ruska a koncentrovane počúvať čo hovorí Moskva

Zatiaľ nie je jasné, ako chce Trump ukončiť ukrajinský konflikt, no niektoré vyjadrenia jeho ľudí ukazujú, že začínajú počúvať signály z Kremľa, najmä pokiaľ ide o otázku, kto by mal podpísať mierovú dohodu a otázku ilegitimity „prezidenta“ Zelenskeho.  Ako chce Trump ukončiť ukrajinský konflikt, je stále nejasné a signály z Washingtonu sú rozporuplné.

Zdá sa však, že v Trumpovej administratíve pochopili všeobecný problém, a to, že Zelenskyj už nie je legitímnym prezidentom Ukrajiny a že Rusko by preto neprijalo ním podpísanú dohodu, pretože Ukrajina ju môže kedykoľvek vyhlásiť za neplatnú s odvolaním sa na Zelenskeho nelegitímnosť.   

Dôrazné signály z Kremľa sa konečne dostali k svojim najdôležitejším adresátom.

Po inaugurácii Trumpa sa zrazu všade na Západe hovorilo o mierových rokovaniach medzi Ruskom a Ukrajinou. Vladimir Putin niekoľkokrát vyhlásil: Sme pripravení kedykoľvek si sadnúť za rokovací stôl.

Ruský prezident zároveň už šesť mesiacov trpezlivo vysvetľuje, že existujú minimálne dve veľké prekážky. Po prvé: súčasný dekrét ukrajinského prezidenta zakazujúci akékoľvek rokovania s Ruskom. Po druhé: Už skončené funkčné obdobie ukrajinského „prezidenta“ Zelenskeho, ktoré sa skončilo v máji. Preto všetky ním podpísané dokumenty nemajú právnu silu.

Prípadne by mohol predseda Najvyššej rady Stefančuk podpísať mierovú dohodu, keďže Najvyššia rada zostáva jedinou legitímnou autoritou na Ukrajine počas obdobia stanného práva.

Putin túto možnosť zvažoval už v lete na stretnutí s vedením ruského Ministerstva zahraničných vecí, keď vysvetlil:

„Ukrajinská legislatíva stanovuje jedinú výnimku: právomoci štátnej moci sa predlžujú na dobu trvania stanného práva a nekonajú sa žiadne voľby. Ale to platí len pre Najvyššiu radu. Inými slovami, Najvyššia rada, na rozdiel od výkonnej moci, je dnes legitímnym štátnym orgánom. Ukrajina nie je prezidentská, ale parlamentno-prezidentská republika. To je podstata. Predseda Najvyššej rady má osobitné právomoci v súlade s článkami 106 a 112 ústavy, a to aj v oblasti obrany, bezpečnosti a najvyššieho velenia ozbrojených síl. Všetko je tam napísané čierne na bielom.“

O probléme Zelenskeho nelegitímnosti hovoril Putin v júni. Keďže sa odvtedy nič nezmenilo, Putin minulý týždeň zopakoval svoj postoj a podrobne ho vysvetlil:

„Môžete rokovať s kýmkoľvek, ale pre svoju nelegitímnosť nemá právo čokoľvek podpisovať. Podľa ukrajinskej ústavy ani podľa stanného práva prezident nemá právo rozširovať svoje právomoci. Samozrejme dosiahneme to, čo nám vyhovuje, čo vyhovuje našim záujmom.

Ale čo sa týka podpisovania dokumentov, všetko tu musí byť samozrejme urobené tak, aby nám právnici potvrdili legitímnosť ľudí splnomocnených ukrajinským štátom na podpis týchto zmlúv.“

Novinár sa spýtal: "A musia zrušiť dekrét o zákaze rokovaní, nie?"

„Áno. Ak teraz začneme rokovania, budú nelegitímne. Je tu však problém. Prečo? Keď súčasný šéf režimu, jedine tak ho dnes možno nazvať, podpísal tento dekrét, bol celkom legitímnym prezidentom. Teraz ho však už nemôže odvolať, pretože je nelegitímny. To je ten trik, tu je háčik, a v princípe pasca pre toho, kto ju nevidí,“

vyhlásil Vladimir Putin.

A teraz, o šesť mesiacov neskôr, sa signály z Kremľa konečne dostali k svojim najdôležitejším adresátom.

V USA teraz noví predstavitelia chápu, že Putin má plnú pravdu a že Zelenskeho prezidentovanie je nelegitímne. Keith Kellogg, osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu, ktorému dal Trump 100 dní na vyriešenie konfliktu, v rozhovore pre agentúru Reuters z 1. februára uviedol, že na Ukrajine sa musia konať voľby:

„Vo väčšine demokracií sa voľby konajú aj počas vojny. Myslím, že je to dôležité. Myslím si, že je to dobré pre demokraciu. V tom je krása silnej demokracie a kandidovať nemôže len jeden človek."

Tucker Carlson sa nedávno k tejto téme vyjadril ešte dôraznejšie, keď Zelenskeho dôrazne označil za diktátora:

„Prvou charakteristikou diktátora je, že nie je volený. A Zelenskyj nie je zvolený. Tiež vyvíja tlak na náboženské vyznanie občanov, ničí svojich politických oponentov a diskriminuje celé skupiny obyvateľstva na základe jazyka. To všetko je charakteristika diktatúry.“