V našom tele, ale ani v kozme, sa neudeje nič, čoho sa nezúčastnia elektróny
15.09.2018 19:58
Bez elektrónov by neexistovala ani energia ani hmota. Telo človeka pozostáva o.i. z nepredstaviteľne veľkého počtu elektrónov, ktoré sa zúčastňujú všetkých procesov, ktoré v ňom odbiehajú. Sú to práve elektróny, ktoré dávajú jadrám atómov možnosť, aby sa spájali a vytvárali vzájomné väzby a kombinácie rôznych štruktúr.
Každá funkcia akéhokoľvek organizmu je závislá od elektrónov
Elektróny sú aj nositeľmi informácií, ktoré odovzdávajú svojmu okoliu, aby mohla existovať správna a optimálna koordinácia funkcií jednotlivých systémov organizmu. Len vďaka elektronóm mohol vzniknúť fenomén života.
Chemické väzby môžu vznikať len preto, že počet elektrónov je v atómoch rôzny
Je veľmi prekvapujúcim faktom, že elektróny majú večný život (zmienil som sa o tom podrobnejšie v jednej z mojich kníh, kde som hovoril o nesmrteľnosti nášho vedomia). Elektróny teda existujú neohraničene dlho. Všetky elektróny, ktoré v kozme existujú, vznikli v čase 0,1 sekundy po jeho vytvorení. Až do dnešného dňa nijaký z nich nezanikol a ani žiadny nový nevznikol.
Elektróny určujú spolu s protónmi aj atómové číslo elementov v periodickej chemickej tabuľke. Každý ťažší element ako je bezprostredne predošlý ľahši v tejto tabuľke, má o jeden elektrón vo svojom atóme viac.
Elektróny predstavujú dôležitú konštantnosť a stabilitu v našom univerze
Tam totiž všetko ostatné podlieha neustálym zmenám, zánikom a novým vznikom.
Nič z toho by však bez elektrónov nebolo možné. Elektrón reprezentuje najmenšie možné množstvo elektricity a nesie záporný jednotkový náboj.
V atómoch vytvárajú elektróny takzvaný elektrónovy obal. Elektróny môžu byť voľné – to sú tie, ktoré vytvárajú tok elektrického prúdu - a viazané, tie sú v atómoch a v iónoch. Celá chémia spočíva na vlastnostiach a vzájomných pôsobeniach elektrónov.
Hoci sa elektróny dokážu premeniť aj na iné častice, zachovajú si vždy svoju pôvodnú identitu.
Približne 2000 sekúnd po akte vzniku kozmu, sa začali vytvárať prvé atómy
Boli to atómy najľahšieho elementu, atómy vodíka, ktoré majú len jediný elektrón a jediný protón. Sú bez neutrónov.
Všetky elektróny vysielajú do priestoru neustále energetické žiarenia rozličných frekvencií, v rámci ktorých sú možné všetky podstatné funkcie riadenia a pôsobenia jedného systému na druhý systém. A to v prípade všetkých systémov.
Biochémia nie je principálne nič iné, ako prenos energií a impulzov prostredníctvom elektromagnetických kmitov
Ich nosným médiom sú vždy a všade elektróny. Dôležitými pomocníkmi a či spolupracovníkmi elektrónov sú fotóny. Fotóny sú energetické kvantá, ktoré sú podstatou svetla. Podobne ako elektróny sú najmenšou jednotkou elektricity, tak sú aj fotóny najmenšou jednotkou energie.
Energia tečie vo fotónoch. Atómy môžu fotóny buď emitovať alebo absorbovať. Ak elektrón prejde v atóme z jednej dráhy na inú, tak pritom buď fotón vyžiari alebo ho prijíme. Komunikácia medzi našim vnutorným svetom a svetom vonkajším sa deje prostredníctvom fotónov.
Skutočnosť, že sme v stave rozlišovať medzi svetom vnútorným a svetom vonkajším, je zásluha istej špecifickej vlastnosti elektrónov
Vďaka tejto vlastnosti vytvárajú pre nás istý druh časovo-priestorovej membrány.
Na základe tu opisovaných vlastností a štruktúr elektrónov sa blížime k obsiahnutiu holistického chápania hmotno-duchovných štruktúr kozmu. Ide však o veľmi komplexné procesy a štruktúry (podrobne som to opísal v jednej z mojich kníh o kozme, hmote a vedomí).
Napriek tomu je možné fungovanie celého kozmu, včítane nášho pozemského sveta, odvodiť z permanentných opakovaní a aktivít len troch elementárnych procesov:
Sú to elektromagnetické vlny, ktoré súvisia s pohybom a dynamikou elektrónov
Potom sú to elektromagnetické vlny, ktoré riadia pohyby fotónov
Napokon sú to ešte vzájomné pôsobenia oboch týchto druhov elektromagnetických vĺn
Všetky častice a všetky štruktúry existujúce v makroskopickej a mikroskopickej úrovni kozmu, sú vysielačmi elektromagnetických polí a teda energie. To platí v celom rozsahu aj pre biologické regulátory ako sú hormóny, enzýmy, antigény či neurotransmiterové komponenty, bez ktorých by mozog nemohol pracovať.
Najväčším zázrakom a najväčšou záhadou celého kozmu sú večne žijúce elektróny. Vzdal som im patričný hold aj v mojej filozofickej básnickej zbierke: Kozmické Melódie