V najhlbšom vnútri objektov neplatia známe prírodné zákony, sú zrušené. Tao fyziky

Odkedy existuje kvantová fyzika a sme trochu "nazreli" do sveta kvantov, tak odvtedy vieme, že realita, tak ako ju vnímame, je neobjektívna. Je ale veľmi fascinujúcim zistením, že to isté tvrdila už pred viac ako tritisíc rokmi aj ázijská  filozofia taoizmu. Známy fyzik a taoista Fritjof Capra píše veľmi presvedčivo o paralelách a o rovnakých výpovediach taoizmu a modernej kvantovej fyziky v knihe Tao fyziky. Taoisti vedeli a poznali už pred tisíročiami bez znalostí komplikovanej matematiky a fyziky to, čo moderná veda objavila len pred niekoľkými desaťročiami.

S taoizmom som sa začal zaoberať už v čase, keď som pracoval v atómovej elektrárni Jaslovské Bohunice ako inžinier operátor sekundárneho okruhu. Početné procesy a javy z atomárneho sveta a najmä tie, ktoré súviseli s mojou prácou, boli pre mňa nepochopiteľné, pokiaľ som ich chcel opísať klasickou atómovou fyzikou.

Mikrosvet atómov, elektrónov a subčastíc mal v sebe pre mňa už počas štúdií v Bratislave výrazný komponet mystiky a akauzality. Takmer všetko čo sa tam odohráva, odporuje zákonom logiky a mne sa to javilo tak, akoby tam všetko režírovali akýsi „miniduchovia“, ktorí môžu urobiť čokoľvek, čo sa im len zachce.

Aj preto som sa začal zaoberať taoizmom a skutočne som tam našiel odpovede na moje otázky ako fyzik. O niekoľko rokov neskôr som potvrdenie toho, čo som sa dozvedel samoštúdiom, našiel u Capru.

Tohto Rakúšana si nesmierne vážim aj ako výnimočného človeka, humanistu a veľkého kritika Západu a jeho nespútanej dekadentnosti. Fritjof je prvým vedcom na svete, ktorý vo svojom priekopníckom diele urobil systematický pokus porovnania výpovedí modernej fyziky a ázijskej mystickej filozofie.

Ukázal skvelým názorným spôsobom, že konzekvencie vyplývajúce z kvantovej fyziky a teórie relativity sú oveľa bližšie k učeniu taoistov, ako ku klasickej fyzike.

Najnovšie výskumy fyziky dokázali, že určité častice, napríklad kvanty, sú navzájom spojené čímsi neviditeľným – nazvem to kvantovým polom.  A aj keď sú dva kvanty vzdialené od seba milióny svetelných rokov, tak si dokážu odovzdať informáciu v nulovom čase. Vždy a za každých okolností.

Môžeme tento záhadný fenomen nazvať aj vzájomným sa prelínaním kvantov. Nedá sa nijako vysvetliť obvyklými kauzálnymi prírodnými zákonmi. Kvanty možno chápať ako najmenšie existujúce porcie toho, čo vytvára realitu.

Čím viac poznatkov veda získala o kvantoch, tým jasnejšie sa ukazovalo, že v kozme sú tajomstvá, ktoré sú pre nás neriešiteľné a odporujú  dosiaľ známym prírodným zákonom.

Tak napríklad  zistil  vynikajúci fyzik Werner Heisenberg už v roku 1925, že nie je možné presne určiť súčasne rýchlosť a miesto nejakej subatomárnej častice (napr. elektrónu).

Inou podobnou záhadou je fyzikou overený fakt, že častica sa v tom istom zlomku sekundy môže súčasne nachádzať v rôznych stavoch – to znamená, že reálne neexistuje. Až v tom momente, keď sa na nej začne vykonávať fyzikálne meranie, tak sa sama „rozhodne“, v akom stave sa nám „ukáže“ a až vtedy vstupuje do reality. Neprípomína to akýsi imaginárny „svet duchov“?

To je asi tak, ako keby sa v našom makrosvete Mesiac objavil na svojom mieste až vtedy, keď sa na neho začneme pozerať. Ak sa ale na neho nepozeráme, tak tam nie je.

Môj uzáver:

Dodnes nevieme s istotou, či vôbec existuje nejaká objektívna realita a či náš svet nie je len neustále sa meniacim „tieňom“, ktorý vzniká prelínaním sa nespočetných paralelných kozmov. Pre mňa, ktorý som sa zaoberal veľa aj s fyzikou vedomia – a som o tom aj publikoval – je jasné, že aj záhadný fenomén vzniku a existencie vedomia súvisi s kvantami.

Iný veľký fyzik (bol aj dobrým priateľom Fritjofa), Francúz Jean Charon bol presvedčený, že kvanty majú vlastné vedomie a že sú schopné vnímať a preto dokážu aj kreatívne zasahovať do nášho sveta a ovplyvňovať jeho chod a vývoj.

Vydal skvelú publikáciu, kde o tom podrobne písal. Jej štúdium ma fascinovalo a obohatilo moje poznanie veľmi. Jej názov: Duch hmoty.