Kurdi sú národom, ktorý má veľmi málo priateľov - to je všeobecne známe. Izrael je majstrom v uchovávaní svojich tajomstiev a aj preto je málokomu známe, že v priebehu stáročí žilo na územiach obývaných Kurdami aj mnoho tisíc Židov. To znamená, že v tom čase prišlo nevyhnutne medzi nimi aj k úzkym kontaktom.
Po založení štátu Izrael v roku 1948 sa z kurdských území vysťahovalo okolo 100 000 Židov do Izraelu. Židia sú známi aj tým, že nikdy nezabudnú na to, kde raz mali dlho svoje korene. Platí to aj v tomto prípade a vzťahy týchto Židov s Kurdami sa nikdy neprerušili. Kurdskí Židia vystupovali a vystupujú v Izraeli neprestajne ako zástancovia Kurdov. To od šesťdesiatych rokov uplynulého storočia aj dokonale zodpovedalo zahraničnopolitickej doktríne Izraelu. Izrael sa vtedy veľmi usiloval o vybudovanie dobrých a intenzívnych vzťahov s nearabskými susedmi v regióne okolo svojho územia.
Popri štátoch, ktorých vlády boli sekulárne, ako Turecko a Irán, videl Jeruzalem predovšetkým v Kurdoch v Iraku svojich potenciálnych spojencov. Postupne ich chcel Izrael vybudovať ako silnú politickú opozíciu ku vládnucej Baath strane v Bagdade, ktorá otvorene prejavovala svoje nepriateľstvo voči Jeruzalemu.
dokončenie:
Tento tradičný priateľský vzťah a aktivity slúžiace jeho zintenzívneniu pripomínajú často izraelskí orientalisti. Kontakty medzi Izraelom a irackými Kurdami sa upevňovali predovšetkým po vypuknutí kurdského povstania v roku 1961. V tom čase v exile žijúci kurdský historik Ismet Wanli podnietil kurdského vodcu Mustafu Barzaniho, aby sa skontaktoval s Jeruzalemom. Wanli bol pritom vyjednávacou spojkou medzi oboma stranami. Podporovaný izraelskou tajnou službou sa stretával aj s iránskym šachom. Šach vtedy podporoval Kurdov. Wanli sa stretával aj s významnými izraelskými politikmi ako Šimon Perez a Levi Eškol a tí poslali Barzanimu niekoľko desiatok odborných vojenských poradcov.
Neskôr, v počiatkoch vládnutia Baath strany, sa izraelsko-kurdské vzťzahy, ktoré boli utajované, ešte viac zintenzívnili. Barzani a jeho dvaja synovia navštívili v rokoch 1968 - 1973 viackrát Izrael. So súhlasom Iránu dodával Izrael Kurdom zbrane, a to až do roku 1975, keď Irán v rámci zmluvnej dohody s Bagdadom, túto izraelsko-kurdskú kooperáciu prestal podporovať a sa postavil proti nej. Aké kontakty potom udržiaval Izrael k irackému Kurdistanu, je až dodnes štátnym tajomstvom.
Celkom iný charakter mali vzťahy Izraela s tureckými Kurdami. Kurdská PKK bola dlhé roky pokladaná za klienta Sýrie a Turecko za priateľa Izraela. Z toho vznikla dilema pre Izrael, lebo PKK bola Istanbulom pokladaná za teroristickú organizáciu a Jeruzalem to dlho nehcel akceptovať. Až v roku 1997 to bol izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý tak urobil. Pritom zašiel tak ďaleko, že prinútil Sýriu k tomu, aby prestala podporovať PKK a jej legendárneho vodcu, Abdullaha Öcalana, lebo to bola podmienka izraelského premiéra pre začatie mierových rokovani s Damaskom, na ktorych Sýrii záležalo.
Keď prišlo v roku 1999 k zatknutiu Öcalana, tak jeho prívrženci obvinili Izrael zo spolúčasti na komplote proti nemu. Dodnes sa to s istotou nevie, ale je nanajvýš pravdepodobné, že okrem Američanov mal v tom svoje prsty aj Jeruzalem.
Keď po invázii USA do Iraku v roku 2003, po páde Saddama Huseina, bola v krajine zriadená autonómna kurdská samospráva, tak sa Izrael opäť usiloval o zlepšenie vzťahov s Kurdami. Poprední izraelskí politici sa stretávali s kurdskými kolegami a utajene s nimi kooperovali podobným spôsobom ako v sedemdesiatych rokoch. Medzičasom sa vzťahy Jeruzalema s predstaviteľmi Kurdov natoľko upevnili, že viacerí poprední politici Izraelu, aj súčasný premiér Netanjahu, vyhlasujú, že samostatný a nezávislý kurdský štát kedykoľvek oficiálne uznajú, ak by prišlo k jeho založeniu.
Môj komentár:
Keď som pred mnohými rokmi pri jednej z mojich návštev v Izraeli spoznal majora izraelského letectva Benjamina Yaeliho a sa s nim spriatelil, tak mi v jednom z našich rozhovorov povedal:
"Nás Židov nemôže nikto zničiť ani poraziť, lebo vždy vieme správne odhadnúť, čo je pre nás politicky dôležité a čo nie a podľa toho zvolíme vždy optimálnu stratégiu. Za posledných tritisíc rokov sme sa to dokonale naučili."
Presne v tomto duchu menili svoj postoj Židia aj vo vzťahu ku Kurdom. Pri ich súčasnom veľmi priateľskom postoji ku Kurdom je jasné, prečo sa oň intenzívne usilovali. Nový kurdský štát by bol pre nich dôležitým a silným spojencom, najmä ak by mu pomohli vojensky, to znamená dodávkami zbraní a svojím vlastným vysokým vojenským "umením".
