V kozme môžu existovať planéty vhodnejšie pre vznik života ako Zem

Klasická habitálna zóna (to je priestor v blízkosti hviezd, kde je možný vznik a trvalá existencia života) je definovaná len na základe vlastností tej-ktorej hviezdy. Čím vyššou teplotou sa povrch hviezdy vyznačuje, tým ďalej od nej musí byť obežná dráha planéty, ako možného kandidáta pre vznik života. Len v takom prípade je daná možnosť existencie vody. V opačnom prípade by na nej panovala príliš vysoká teplota, ktorá by neumožnila prítomnosť vody. Planéta musí mať pevný povrch a vhodnú atmosféru. Astrofyzika považuje pri hľadaní mimozemského života našu Zem za optimálnu paradigmu (za absolútnu vzorku, s ktorou porovnáva a triedi planéty, ktoré prichádzajú do úvahy), podľa ktorej selektuje vzdialené planéty. Vyplynulo to z toho, že Zem je jediná planéta ako nositeľka života, ktorú dosiaľ poznáme. Pozemský život je jediným druhom života, ktorý nám je známy a ktorého mechanizmy rozumieme. To všetko nás zvádza k tomu, že pri hľadaní mimozemského života sa usilujeme objaviť výlučne takpovediac dvojníka našej planéty - jednu druhú Zem, ako jej duplikát.

Pritom naša planéta vôbec nemusí byť optimálnym miestom pre zrod života v kozme. Môžu predsa existovať planéty, ktoré sú pre fenomén života oveľa vhodnejšie ako je Zem. Zem leží blízko hranice habitálnej zóny v našej slnečnej sústave ale v budúcnosti sa ocitne celkom mimo nej. Stane sa tak dlho predtým ako naše Slnko vyhasne. Približne po miliarde rokov stratí Zem aspekty potrebné pre život, lebo bude na nej príliš horúco v dôsledku enormného narastaniu priemeru nášho Slnka, ktoré sa bude premieňať na tzv. červeného obra. Tento proces v jeho vývoji potrvá 5 až 7 miliard rokov a  Slnko bude pravdepodobne siahať až po Venušu. 

Habitálna zóna v našej slnečnej sústave je priestor medzi 0,8 až 3 AU , pričom AU predstavuje tzv. astronomickú jednotku, ktorá je daná číslom 150 miliónov kilometrov.

Planéta, ktorá sa nachádza v strede habitálnej zóny, je na tom lepšie ako naša Zem. Treba však pripomenúť, že existujú aj také fyzikálne procesy, ktoré môžu pomôcť udržiavať život aj na planéte, ktorá nie je bezprostredne v habitálnej zóne.

Poznáme napríklad proces nie nepodstatnej produkcie tepla na základe tzv. zohrievania prostrednictvom mechanizmu prílivov a odlivov. Planéta, ktorá sa pohybuje okolo hviezdy po dostatočne výrazne eliptickej obežnej dráhe, alebo mesiac, obiehajúci podobne svoju planétu, podlieha na rôznych miestach svojej dráhy rozlične veľký silám, zapríčineným mechanizmom pravidelných prílivov a odlivov. Keď sa pohybuje vo veľkej vzdialenosti od centrálneho telesa, tak sú tieto sily slabé. Naopak, keď je veľmi blízko k nemu, tak sú sily veľmi veľké. Ich pôsobením dochádza k deformácii planéty, pričom vznikajú veľké trecie sily medzi jednotlivými vrstvami planéty/mesiaca, čo má za následok vznik tepla. Mesiac nejakej planéty, ktorý získava takto vyrobené teplo, môže byť habitálny aj v prípade, že je veľmi vzdialený od svojho slnka a že sa tak nachádza ďaleko od jeho habitálnej zóny.

Okrem tohto efektu existujú ešte ďalšie efekty, ktoré podčiarkujú hypotézu o existencii nebeských telies, ktoré majú pre vznik života lepšie podmienky ako naša Zem.

Uvediem ešte niekoľko aspektov, ktoré túto hypotézu podporujú.

Planéta, ktorá má podstatne väčší povrch ako Zem, má aj viac miesta pre život. Nesmie však byť príliš veľká, lebo následne má aj väčšiu gravitáciu a vytvorí sa na nej hustá atmosféra a tým sa aj sama stane nie pevnou ale plynovou planétou. Planéta, ktorá má dvoj až trojnáasobnú hmotnosť Zeme, by bola vhodnejšia pre vznik života ako Zem.

Pre vznik života a pre vhodnú atmosféru je veľmi dôležitý aj pomer vody a zeme na planéte. Veľkosť a rozloženie suchej zeme, prípadne kontinentov, bude určovať, akými smermi a akými prietočnými množstvami sa budú uberať prúdenia vody v moriach a akým spôsobom sa bude odohrávať preprava tepla po povrchu planéty. To všetko má veľký a rozhodujúci vplyv na podmienky, ktoré život potrebuje. Aj hĺbka morí ovplyvňuje vývoj života. Planéta, ktorá by mala plytšie moria a menšie kontinenty ako Zem a viac súostroví, by bola ešte vhodnejšia pre fenomén života, ako naša Zem. A planéta, ktorá by bola suchšia ako je to v našom prípade, by tiez mala lepšie podmienky pre život ako Zem. Suchšia planéta je totiž odolnejšia vočí prípadnému skleníkovému efektu. Na nej v podstate nehrozí nebezpečie, aby sa stalo to, čo sa udialo na Venuši - kde sa všetka voda postupne dostala do atmosféry a zapríčinila obrovský skleníkový efekt. V takom prostredí je život nemožný, v každom prípade taká forma života, ako ju poznáme na Zemi.