V čom spočíva zásadný rozdiel medzi mozgom a počítačom

Náš mozog je vo svojich štruktúrach mimoriadne perfektný mikrokozmický labyrint s nespočetnými neurónovými prepojeniami (dendrity). Obsahuje viac ako 100 miliárd neurónov (pozor! Nie neutrónov). Každý jeden z nich je prepojený s inými neurónmi prostredníctvom tisícov dendritov – mozog sa tak na prvý pohľad veľmi podobá počítaču.

Celková dĺžka dendritov v mozgu sa rovná približne polovičnej vzdialenosti Mesiaca a Zeme! Ak niektorý z neurónov chce nadviazť kontakt s ľubovoľným iným neurónom, tak sa to udeje prostredníctvom špeciálnych chemikálií, nazvaných prenosnými substrátmi. Sú uskladnené v dendritových synapsách (nepatrné medzery) a prenášajú elektrické neurónové impulzy. Taký elektrický impulz sa prenesie z jednej ich strany na stranu druhú pomocou adekvátnej chemickej reakcie vo vnútri synapsy.

Teraz si povieme v čom spočíva zásadný rozdiel medzi dvoma neobyčajne podobnými objektami – mozgom a počítačom. Počítač je schopný vytvárať impulzové spojenia medzi svojimi jednotlivými elementami neuveriteľne vysokou rýchlosťou, ale vždy len jedno za druhým. Naproti tomu mozog dokáže realizovať nesmierne veľké množstvo súčasne prebiehajúcich procesov. Zmena stavu hociktorého neurónu sa dostane počas len 20 milisekúnd k viac ako 100 000 neurónom.

Pôvodný výskum mozgu založený na mechanistickom chápaní fenoménov vychádzajúcom zo zákonov newtonovskej fyziky predpokladal, že jeho aktivity, ktoré vyúsťujú do myslenia a do ďalších jeho činností možno pochopiť až vtedy, keď veda objaví, aké procesy prebiehajú v jednotlivých častiach mozgu, a keď objaví aj to aké funkcie majú tieto časti.

S tým súvisela aj predstava, že mozog môžeme pochopiť len tak, ak celú jeho aktivitu zredukujeme na základné elektrické a chemické pochody.

Tento názor vládol vo vede veľmi dlho, až pokiaľ sa redukcionizmus prírodných vied nedostal na takú úroveň, že dosiahol svet kvantov.

Tam sa náš svet hmoty odrazu „premieňa“, na čosi čo má formu nesmierne jemného „tkaniva“, akejsi nestálej ustavične vibrujúcej entity. Pričom sa nedá definovať žiadnou klasickou determináciou a ani žiadnym klasickým exaktným zákonom.

Moderní mozgoví špecialist medzičasom už dávnejšie objavili novú paradigmu mozgu a v jej zmysle postupne vnikajú do fascinujúcich bizarných štruktúr subatómového kozmu v našom mozgu, pretože len tam sa odohrávajú záhadné procesy, ktoré sú kľúčom k jeho najväčším tajomstvám.