Psychológia to dobre vie, ale otvorene o tom nehovorí: Medzi politikmi je mnoho psychopatov. Gerwald Claus-Brunner bol poslancom za stranu Pirátov. Svojím správaním a svojimi politickými názormi reprezentoval optimálne to, prečo voliči dali hlas jeho strane. Už len jeho robotnícky pôsobiace oblečenie a jeho typická palestínska šatka, ktorú mal vždy omotanú okolo hlavy (a to veľmi provokovalo v Berlínskom krajinskom parlamente všetkých politikov etablovaných strán), to malo symbolizovať, že je jedným z „malých ľudí“, vždy dobrých a ochotných pomáhať iným.
Tento 44 ročný muž však viedol dvojitý život a o tom, čo sa naozaj ukrývalo a odohrávalo v jeho vnútri, nevedeli ani jeho stranícki kolegovia. Alebo niektorí predsa len vedeli a či tušili?
Keď ale bol jedného dňa najdený vo svojom berlínskom byte mŕtvy, tak to spôsobilo vo verejnosti i medzi politikmi veľký rozruch a emocionálne zdesenie. Trvalo to len krátko a už o polhodinu neskôr vydala strana Pirátov smútočné oznámenie, v ktorom bol Claus-Brunner vysoko vyzdvihnutý a boli mu pripisované len tie najlepšie ľudské vlastnosti.
Faktom je, že Claus-Brunner bol v médiách najžiadanejším politikom strany Pirátov a identifikovalo sa s ním množstvo jednoduchých ľudí, predovšetkým z najslabších sociálnych vrstiev. Všetkých dokázal oklamať.
Bol veľmi prefíkaným psychopatom a svoje psychopatické prejavy vedel v prípade potreby dobre držať pod kontrolou.
Policajní vyšetrovatelia sa však veľmi rýchlo dozvedeli, že všetko bolo inakšie a že za vonkajšou fasádou politika Clausa-Brunnera sa ukrýval nebezpečný psychopat. Keď policajti prišli do jeho bytu, tak sa im naskytol otrasný obraz. Okrem mrtvoly politika našli vo vedľajšej izbe ešte jedno mŕtve telo. Bol to 29 ročný Jan L., jeho stranícky kolega.
Ďalšie policajné vyšetrovania vyniesli na svetlo, že Claus-Brunner Jana L. zavraždil v jeho byte v Berlíne. Potom jeho mŕtve telo, na ktorom bolo veľa poranení, vložil do veľkého kufra a na malom vozíku ho prepravil cez Berlín do svojho bytu, vzdialeného 12 kilometrov. O niekoľko dní nekôr urobil suicid.
Až o niekoľko dní neskôr preniklo na verejnosť, že Brunner bol homosexuál a že Jana L. už dlhšíu dobu prenasledoval svojimi pokusmi o intímne zblíženie a keď to tento odmietal, tak ho mobboval. Obdukcia zavraždeného ukázala, že horná časť tela vykazovala viacero ťažkých poranení, zapríčinených pravdepodobne údermi hrubou železnou tyčou. Muži sa poznali už dlhšiu dobu a je možné, že pred rokmi už mali intímny vzťah, ktorý Jan L. ukončil. To sú však len nepotvrdené dohady.
Strana Pirátov vznikla v roku 2006. Mala zastúpenie aj v Europarlamente v Bruseli a v štyroch nemeckých krajinských parlamentoch. Vedenie strany sa oficiálne k prípadu, ktorý otriasol verejnosťou, nechcelo vyjadriť, hoci musí byť každému jasné, že v strane boli viacerí, ktorí vedeli, že v hlave Brunnera nie je všetko v poriadku.
Existuje len jediný komentár od nemenovaného Piráta a ten znie:
„Faxe (tak znela prezývka psychopatického politika medzi jeho kolegami) to v živote nemal nikdy ľahke a ľahké sme to nemali ani my s ním.“
Claus-Brunner vyrastal v rodine, ktorá bola veľmi majetná, ale žila prísne sektársky a izolovane. Bol jedným z piatich detí, pričom každé z nich bolo nejakým spôsobom traumatizované.
Posledná informácia od Brunnera, ktorú dal na twitter, sa týkala Jana L., a znela:
„Moja láska, môj život, navždy a večne môj milý Wuschelkopf (tak ho nežne prezýval)!“
V tom čase ale bol jeho milý Wuschelkopf, ktorý nechcel jeho lásku opätovať, už veľa hodín mŕtvy. Dobitý a zavraždený tým, ktorý ho tak veľmi „miloval“.
