V Berlíne už zhoreli stovky aut. Polícia je bezradná. Naozaj?

Tento rok zhorelo v Berlíne už 376 aut a polícia nemá ani len potuchy, kto sú pachatelia. To je oficiálna verzia. Svedčí to o neschopnosti berlínskej polície a či o perfektnej práci pachateľov? Alebo je v hre niečo celkom iné?

Keď to pôjde naďalej tak, tak do konca roka, prepočítané štatisticky, bude počet zhorených aut okolo 600.

V jednom sú si niektorí experti ale istí:

V tomto prípade nejde o jednotlivých pachateľov, ktorí to robia len z potešenia na veci,  ale o dokonale organizovanú prácu nejakého zoskupenia, veľmi pravdepodobne politicky motivovaného. Je to demonštrácia moci „niekoho“ proti „niekomu“. Autá nehoria len tak niekde a či hocikde. Miestami činov sú vždy známe ulice a námestia.

Pred viac ako troma týždňami to bolo napríklad námestie Chamissoplatz. Keď som tade pred troma dňami kráčal aj so spriateleným kolegom z jedného berlínskeho periodika, tak sme sa divili, že tam boli ešte stále tri vyhorené autá. Práve si pri nich skupinka mladíkov robila selfie.

Priateľ redaktor len krútil hlavou a povedal mi, že keby naša berlínska polícia bojovala tak angažovane proti ľavicovým extrémistom, ako to robí proti konzervatívnej pravici, tak by už dávno vyriešila údajnú dilemu, kto sú pachatelia.

Prezradil mi aj to, že má dôverné a spoľahlivé informácie, že podpalači aut prichádzajú z ľavicového spektra, čo polícia veľmi dobre vie, ale má zviazané ruky a „zamknuté“ ústa.   

Na moju otázku, prečo svoje informácie nepublikuje, mi povedal, že ak by to urobil, tak by okamžite stratil svoje redaktorské miesto.

Tak to vyzerá s Pressefreiheit v demokratickom Nemecku, kde má každý právo na vlastnú mienku, zaručené ústavou, len ju nesmie prejaviť kdekoľvek a kedykoľvek.

O kupovanom a manipulovanom žurnalizme v Nemecku som už v minulosti viackrát publikoval.