Už po jednej sekunde je naše telo iné, ako bolo pred ňou – platí to pre každú sekundu

Áno, je tomu skutočne tak - po uplynutí každej jednej sekundy našej existencie je každý človek už iným človekom, ako bol pred ňou. Potvrdzuje nám to úplne jednoznačne chémia i biochémia našich buniek. 

Chemické reakcie, ktorých prebieha v každej bunke nášho tela počas jednej sekundy mnoho tisíc, neustále v bunkách rozkladajú látky a zároveň budujú nové látky. 

V priebehu len jednej minúty spracúva naše telo v rámci metabolizmu 4, 5 gramu kyslíka. To je sto triliard molekúl za minútu. Práve také isté množstvo kysličníka uhličitého odchádza z našich pľúc.

Ak vykonávame namáhavú telesnú prácu, tak za minútu nadychujeme a vydychujeme až do 200 litrov vzduchu. Dokonca ani len naša krv, ktorá preteká naším telom, nie je už po minúte taká istá, ako predtým, lebo v priebehu každej minúty vyčistia naše obličky liter krvi. To je za deň 1440 litrov. Každý deň sa musíme rozlúčiť aj minimálnes niekoľkými desiatkami vlasov. 

Výledok neustálych premien v našom tele je taký, že po štyridsiatich rokoch od nášho narodenia bol v našom tele praktický každý jeho atóm vymenený a nič v nás nie je také, ako bolo na začiatku, keď sme sa narodili. 

Ak sa nad týmto faktom zamyslíme nielen z pohľadu biológie, ale aj filozofického pohľadu a opýtame sa, kto sme teda naozaj my a v čom pozostáva naša skutočná bytosť, tak odpoveď na to nie je možné dať jednoznačne. 

Na základe toho, čo sme si vyššie povedali, je jasné, že nie sme naším telom, lebo to sa neprestajne mení. Toto telo je len nositeľom našej pominuteľnej, biologickej, stále sa meniacej hmoty, ktorá nám umožňuje žiť v materiálnom svete a byť v ňom aktívnymi. 

To, čím sme v skutočnosti, to je len naše vedomie. 

A to nemôžeme ani odvážiť, ani odmerať, ani nahmatať a ani uvidieť - je v nás a napriek tomu je mimo nás. Preto to, čo sme, akoby takmer ani nebolo existentné -  nedokážeme to nijako zvizualizovať a neváží to ani miligram, ani bilióntinu miligramu. Neváži to absolútne vôbec nič. 

A predsa len toto NIČ - nič vo svete hmoty - len toto je to všetko, čo sme naozaj my.

Preto je absolútne nezmyselné a banálne, že takmer všetci ľudia sa identifikujú len so svojím pominuteľným telom, ktoré vôbec nie je ničím z ich skutočnej podstaty. Ak by si to plne uvedomovali, vymazali  a vyhasili by v sebe závisť, nenávisť a nenásytnosť v zhromažďovaní pominuteľných materiálnych vecí. 

Oveľa viac času by venovali hodnotám svojho vnútra a rozširovaniu poznania a múdrosti vo svojom NESMRTEĽNOM VEDOMÍ !!! Tak by boli schopní aj skutočnej lásky, narastal by v nich súcit pre iných a zvyšovala by sa v nich ochota dokázať sa deliť s inými, ktorí majú tak málo, že sotva prežijú.